Najdôležitejším kritériom pri výbere MP3 prehrávača je pamäť. Uvádza sa v megabajtoch. Platí, že jedna hodina hudby vo formáte MP3 si vyžaduje pamäť asi 64 megabajtov. Čím väčšia pamäť, tým viac hudby možno do prehrávača uložiť a tým menej musíme meniť skladby.
Nevýhodou MP3 prehrávačov je, že nestačí kúpiť kazetu či disk s nahrávkou a jednoducho počúvať. Skladbu treba nahrať do prehrávača cez počítač. Ak sa nám zunuje, skladby zmažeme a nahráme namiesto nich iné. Výhodou je, že skladby možno stiahnuť z internetu za oveľa nižšiu cenu, ako keby sme si kúpili cédečko.
Prehrávače s najväčšou pamäťou ponúkajú možnosť uložiť si až 40 gigabajtov hudby. Ak by sme využili celú pamäť, mohli by sme hudbu počúvať nepretržite 56 dní. Stoja vyše 20-tisíc korún.
Štandardom sú dnes prehrávače s kapacitou 128 a 256 megabajtov, ktoré stoja asi štyritisíc korún. Čím väčšia pamäť, tým zriedkavejšie musíme meniť nahratú hudbu.
Okrem možnosti reprodukcie hudby ponúkajú MP3 prehrávače aj ďalšie funkcie. Väčšinou majú zabudované rádio a mikrofón. Možno ich využiť buď ako diktafón, alebo na nahrávanie z rádia.
Dôležitý je displej. Aj tu platí, čím väčší, tým lepší. Väčšie displeje dokážu zobraziť viacej údajov a okrem čísla prehrávanej skladby si môžeme prečítať aj jej názov alebo meno rozhlasovej stanice, ktorú máme naladenú. Displej by mal byť podsvietený, aby naň bolo dobre vidieť aj v noci.
