BRATISLAVA - Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku tohto roku rástla tempom 5,3 percenta. Hoci v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom bolo tempo pomalšie, prekonalo odhady ekonómov, ktorí čakali rast do piatich percent. V sledovanom období ekonomika vyprodukovala tovary a služby v hodnote bežných cien za 336,8 miliárd korún.

Najviac k rastu prispeli domácnosti a investície. Spotreba obyvateľstva vzrástla oproti minulému roku o 3,7 percenta. Na raste hrubého domáceho produktu sa podpísala jednou tretinou. "Spotreba domácností tak dosahuje po minuloročnom poklese opätovne solídne tempo rastu, ktoré je najvyššie od volebného roka 2002," povedal analytik Ľudovej banky Mário Blaščák.

Spotrebiteľský apetít obyvateľov je podľa ekonómov logickým dôsledkom zlepšovania ich situácie. "Kúpna sila priemernej mzdy rastie, zamestnanosť sa zvyšuje a v neposlednom rade k tomu prispievajú aj úverové produkty bánk útočiace na klientov," odôvodnil ekonóm ING DSS Pavol Ondriska.

Rast reálnych miezd sa odrazil aj v dopyte po zahraničných tovaroch. "Podľa očakávania sa zhoršujúci sa zahraničný obchod premietol do negatívneho príspevku čistého exportu k rastu hrubého domáceho produktu," povedal Marek Gábriš, analytik ČSOB.

Viac ako zmeny v spotrebe obyvateľstva si ekonómovia všímali nárast investícií. Tie napokon prispeli k ekomickému rastu najviac. Medziročne sa zvýšili o 16,9 percenta. "Keďže rast investícii je z dlhodobého hľadiska kľúčom k dosiahnutiu vyššieho potenciálu ekonomiky, je priaznivé, že investície po dvoch rokoch stagnácie a poklesu opätovne rastú," tvrdí Blaščák. Ondriska upozornil, že napriek zlepšeniu nie je štruktúra ekonomického rastu stále ideálna. "Bolo by to tak, keby všetky zložky prispievali k rastu a príspevok vlády by bol neutrálny," myslí si.

Pre celý rok 2004 prognózuje Štatistický úrad ekonomický rast na úrovni 5,5 percenta. Infostat predpokladá 5,3-percentný rast, ekonómovia komerčných bánk sú opatrnejší a počítajú s 5,2 percentami.

Čo prispelo k rastu ekonomiky

Zdroj: Štatistický úrad