"Reálny" variant rátal so schodkom 337 miliónov korún. Krízový, ktorý však nezohľadnil infláciu, "len" so schodkom 294 miliónov. Tretí rozpočet bol mierne ziskový, rátal totiž so zmenou zákona, ktorá by priniesla lepší výber koncesionárskych poplatkov aj ich rozšírenie. SRo by potom z koncesií chcel získať až o 350 miliónov viac. Dnes koncesionárske poplatky údajne neplatí až osem percent majiteľov rádií a rozhlas tak prichádza asi o 50 miliónov ročne.
Dozorná komisia odporúčala, aby rozhlas predložil len jeden návrh a s nižšou stratou, keď prehodnotí príjmy a výdavky. Jej predseda Roman Černák pripomenul, že SRo v roku 2003 prerobil 63 miliónov, ku ktorým treba prirátať stratu za rok 2004, zatiaľ odhadnutú na 150 miliónov. Ak by prešiel schodkový rozpočet, strata rozhlasu by mohla ku koncu roka 2005 narásť na viac ako pol miliardy.
Rada sa po dlhej diskusii rozhodla čakať do januára na parlament, ktorého rozhodnutia by mohli ovplyvniť plánovaný hospodársky výsledok rozhlasu. Ide najmä o zahraničné vysielanie a programy vo verejnom záujme, s ktorými štátny rozpočet zatiaľ neráta. Tento rok dostal SRo na verejné programy takmer 100 miliónov korún navyše.
Ak už štát rozhlasu neprispeje, bude sa podľa predsedu rozhlasovej rady Michala Dzurjanina musieť diskutovať o "novom spôsobe financovania SRo a plnení úloh, ktoré rozhlasu vyplývajú zo zákona". Na otázku, či by SRo napríklad mohol znížiť počet svojich okruhov, Dzurjanin odpovedal, že na to dnes nie je "právny podklad". Rada však podľa neho nie je naklonená prípadnej zmene zákona, ktorý ich predpisuje minimálne päť.
Člen rady Peter Michalica sa vyjadril, že by bol nešťastný, ak by Slovenský rozhlas "s istým renomé" išiel podobným smerom ako Slovenská televízia, ktorá podľa neho dopadla "tristne".
"Naším problémom nie sú vysoké náklady. Máme najnižší rozpočet na hodinu vysielania v celej Európe," tvrdí riaditeľ rozhlasu Jaroslav Rezník. Dzurjanin zasa pripúšťa, že sa dá hovoriť aj o rezervách v hospodárení SRo. Úsporami sa však podľa neho veľké sumy získať nedajú.
Členovia rady sa zaujímali aj o nákladnú reklamnú kampaň rozhlasu. Rezník povedal, že ide väčšinou o bartre s inými médiami. Kritizovaný bol aj malý plánovaný príjem z predaja reklamy, ktorý Rezník označil za reálny odhad. "Veľmi rád by som sa mýlil," povedal.
Rada sa ešte bude musieť vrátiť aj k prípadnému predaju budovy SRo, s ktorým by musela súhlasiť. Niektorí členovia rady poukazovali na to, že zákon ráta len s odpredajom nepotrebného majetku, pričom budova "pyramídy" sa zaň označiť nedá. (zu)
