m Borges." Ten Jorge Luis Borges, čo pochádza z dobre situovanej "argentínskej" rodiny intelektuálov, čo začal písať príbehy už ako sedemročný a časť života strávil v knižnici. Preto nečudo, že ako hovorí literárny vedec Milan Šútovec: „Píše o knihách, cituje knihy, predstiera, že cituje knihy, a bodaj by nie, keď je knihovníkom! Všetci sme tak trochu deformovaní svojou profesiou."
„Juan Murana bol muž, ktorý chodil po uliciach môjho detstva, ktorý vedel to, čo muži vedia, ktorý poznal príchuť smrti a ktorý bol potom už iba dýkou a teraz je už iba spomienkou na túto dýku a zajtra bude zabudnutý, zabudnutý, ako je všetko."
Borgesovo literárne dielo je v najlepšom slova zmysle „otrasné". Svet je strašný labyrint, chaos, Borges ustavične rozvíja tému nekonečna, prevteľovania a mystiky, osudovosti, času, slobody. Úžasné, neobvyklé a zvláštne. Vytvára texty, ktoré odkazujú samy na seba, sen a skutočnosť sa prelínajú, cestuje v čase, stráca sa, spochybňuje jedinečnosť svojich postáv. Buenos Aires sa mu stáva akousi matricou, v ktorej nachádza pozostatky gaučovskej tradície, ktoré sa miesia s prvkami inšpirovanými nevestincami, odkiaľ vyšlo tango. Kniha z piesku, Obecné dejiny hanebnosti, Fikcie, Alef, (KU), Zrkadlo a maska, Fantastická zoológia, Artefakty či Brodyho správa.
Kniha poviedok Brodieho správa sa od ostatných trochu odlišuje. Borges strácal zrak a svoje poviedky diktoval. Sám ich nazýva slepeckými cvičeniami. A je to už celkom iný Borges. Možno zrozumiteľnejší, jednoduchší - spomienky ho pripútavajú k realite osobného, národného a spoločenského života. Spisovateľ akoby písal preto, aby zmiernil tok času.
Jorge Luis sa narodil 24. augusta 1899. Jeho otcovi kolovala v žilách talianska, židovská a anglická krv, mama bola argentínsko-uruguajského pôvodu. Obaja rodičia boli intelektuáli. Otec právnik, učiteľ psychológie, Borges o ňom tvrdil, že bol filozofický anarchista. Jeho matka sa dožila 90 rokov a preložila do španielčiny napríklad Saroyana, Hawthorna, Wolfovú a Melvilla.
Už ako sedemročný chlapec začal písať a rodina ho od začiatku vníma ako spisovateľa. V roku 1914 sa Borgesovci presťahovali z Buenos Aires do Európy. Jorge a jeho sestra navštevujú školu v Ženeve. Borges tu neskôr končí aj univerzitné štúdium. Na škole sa učí latinčinu, mimo školy nemčinu - číta Heineho a pre seba objavuje svoj neskorší idol Schopenhauera. V roku 1919 sa presťahuje do Španielska, začína písať a uverejňovať básne, ba pridáva sa ku skupine ultraistov, čo je španielska obdoba surrealizmu. Po troch španielskych rokoch sa vracia do Argentíny.
V roku 1946 sa v Argentíne dostáva k moci Juan Domingo Peron, „prezident, ktorého meno si nechcem pamätať", hovorí Borges. Keď v roku 1955 Peróna zvrhnú, Borges sa stane riaditeľom Národnej knižnice v Buenos Aires a o rok neskôr je vymenovaný za profesora anglickej literatúry na univerzite v hlavnom meste.
Slabý zrak aj slepota boli v Borgesovskej rodine dedičné. Borges od roku 1930 podstúpil viaceré operácie očí, ale v roku 1950 oslepol takmer úplne. Uzavrel sa do svojho sveta fantázie, mystiky, myšlienok a spomienok. Toto bytie si uľahčil tým, že zamestnával viacerých asistentov, ktorí mu čítali, ba písali, čo nadiktoval. Spôsob jeho spisovateľskej výpovede sa mení, je zrozumiteľnejší, literárny jazyk viac pripomína hovorovú reč.
Počas svojho života veľa cestoval, prednášal, zbieral literárne ocenenia (Nobelova cena sa mu však možno pre špecificky vyhranené politické názory vyhla). Často navštevoval New Orleans, a keď vo svojej hotelovej izbe práve nepísal, rád počúval džez. Stal sa patrónom viacerých džezových klubov. Vždy distingvovaný, v obleku s kravatou. „Môj otec mi povedal, že džentlmen nikdy nejde na verejnosť v tričku s krátkymi rukávmi."
Po prvýkrát sa oženil, keď mal 68 rokov. Manželstvo s Elsou Astete Millan však vydržalo len tri roky. Onedlho si berie za manželku svoju dlhoročnú sekretárku a spoločníčku na cestách.
Jorge Luis Borges, spisovateľ, básnik a esejista zomiera v Ženeve chorý na rakovinu pečene 14. júna 1986.
Autor: Text: Verona Šikulová
