Kancelára Schrödera vítali v Číne vo veľkom štýle. Obe krajiny z návštevy ťažili. FOTO - REUTERS |
Čínsky premiér Wen Ťia-pao hovorí o "rodinnom stretnutí", nemecký kancelár o obojstranne výhodnom partnerstve.
Ani slovo o ľudských právach. Tie Schröder obetoval dôležitejším politickým témam. Čína nahlas podporila ambíciu Nemecka stať sa stálym členom Bezpečnostnej rady OSN a Schröder na výmenu už viac ako rok brojí za zrušenie zbrojného embarga voči Číne.
Kto by sa však pýtal na ľudské práva, keď kancelár prinesie domov miliardové kontrakty a 43 spokojných podnikateľov, ktorí sa s ním do Pekingu zviezli.
Kancelár vyšliapava chodníčky nemeckým firmám veľmi svedomite. Za posledných šesť rokov navštívil Čínu šesťkrát a patrí tak k rekordmanom medzi západoeurópskymi politikmi. A vypláca sa mu to: v Číne už teraz pôsobí 1800 nemeckých spoločností.
V pondelok navyše Schröder podpísal ďalšie dohody v hodnote 2,1 miliardy dolárov (asi 56 miliárd korún) a včera vyhlásil, že vzájomnú obchodnú výmenu medzi oboma krajinami zdvojnásobia možno ešte skôr než v plánovanom roku 2010.
Ekonomikou sa to však nekončí. Nič nevypovedá o výborných politických vzťahoch viac ako priama telefonická linka, ktorá má podľa týždenníka Der Spiegel už onedlho spojiť Berlín s Pekingom. Tém na rozhovor majú obe strany dosť. Nemecko potrebuje podporu Číny v OSN, Peking zase Berlín ako advokáta v Európskej únii.
Schröderovu návštevu načasovala Čína presne. Dnes sa zíde Európska únia s Čínou na summite a zbrojné embargo bude jednou z hlavných tém. Čína sa cíti 15-ročným embargom diskriminovaná a prešla do diplomatickej ofenzívy. Získala si Francúzov, Talianov a Gerharda Schrödera.
Ten tesne pred začiatkom summitu označil embargo za prežitok, "ktorý viac nepasuje do týchto čias". Nemecký kancelár tak ide nielen proti časti vlastnej koalície a rozhodnutiu nemeckého parlamentu, ale aj proti Európskej únii. Bundestag i ministri zahraničných vecí dvadsaťpäťky sa v októbri vyjadrili jasne. Zbrojné embargo, ktoré únia uvalila na Čínu po krvavom zásahu na pekinskom námestí Tchien-an-men v roku 1989, sa môže zrušiť, až keď Peking začne rešpektovať ľudské práva. Nič také sa však v Číne nedeje. Organizácie ako Amnesty International, či Human Rights Watch tvrdia, že kritici režimu sú stále väznení a prenasledovaní štátnou mocou.
Embargo môže únia zrušiť iba jednohlasne. Škandinávske krajiny a Veľká Británia sú ale proti.
Podľa informácií z Bruselu tak nepadne na summite EÚ-Čína definitívne rozhodnutie. Únia sa však môže vyjadriť, že zrušenie embarga preskúma. Už to by mohol Peking považovať za prvú vyhratú bitku. A Schröderovi bude neskonale vďačný.