, ktorý zorganizovala ING ČR a SR, to uviedol Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

V Maďarsku, Poľsku či Litve pritom v investičných nástrojoch dôchodkových fondov výrazne dominujú domáce vládne dlhopisy a len Poľsko malo domáci akciový trh dosť veľký na to, aby aj sem umiestnilo významnejšiu časť aktív. Slovenský kapitálový trh je však veľmi málo rozvinutý a prakticky neexistujú emisie, do ktorých by sa dalo investovať. Dá sa preto očakávať, že v prvých rokoch dosiahnu na Slovensku výnosy z dôchodkových úspor záporné hodnoty, pričom na dlhodobo kladné zhodnotenie je potrebné investovať do akcií aspoň 20 až 30 percent, domnieva sa Vladimír Baláž.

Ako zároveň upozornil, výrazný vplyv na reálne zhodnotenie dôchodkových úspor občanov majú okrem inflácie aj poplatky, ktoré si za svoje služby vyberajú súkromné správcovské spoločnosti. V Poľsku podľa neho dosahujú až 9 percent z objemu aktív a reálne ročné výnosy v období od začiatku reformy na úrovni zhruba 6 percent sa tak podstatne znižujú. "Priemerný Poliak, ktorý si od roku 1999 vkladal do penzijného fondu každý rok po 100 zlotých, by mal mať na účte v roku 2003 po pripísaní nominálnych výnosov spolu 700 zlotých. Po odrátaní inflácie a poplatkov má však reálne len necelých 576," upozorňuje na tento aspekt nastavenia reformy Baláž. Takisto v latinsko-amerických krajinách, ktoré sa vo svete často dávajú za vzor dôchodkových reforiem, sú podľa neho poplatky v druhom pilieri nastavené veľmi vysoko a pohybujú sa od 18 percent z platených príspevkov v Bolívii až po 36 percent v Argentíne.

Z tohto pohľadu, ako na seminári vyzdvihol poradca výkonnej rady a riaditeľ dôchodkového poistenia ING ČR a SR Jiří Rusnok, je schválená podoba slovenskej dôchodkovej reformy veľmi dobrá. "Jedna z najlepších stránok zákona o starobnom dôchodkovom sporení je práve poplatková oblasť. Z okolitých štátov má Slovensko abso-lútne najtvrdšiu poplatkovú politiku," zdôraznil. Na Slovensku si podľa neho budú môcť dôchodkové správcovské spoločnosti od občana vziať maximálne 1 percento z príspevku a necelé 1 percento za svoje služby, teda za správu a investovanie penzijných úspor.

Z tohto dôvodu, ako upozornil Rusnok, je návratnosť počiatočných investícií dôchodkových správcovských spoločností v Slovenskej republike veľmi dlhodobá a podnikanie v druhom pilieri je len pre seriózne finančné inštitúcie. Niektoré subjekty, ktoré získali licenciu pre druhý pilier, ako skonštatoval, však masívne investujú do svojej propagácie a distribučnej siete, čo v konečnom dôsledku budú chcieť zaplatiť od svojich klientov. "Očakávam preto, že v budúcnosti sa zvýši tlak na rast poplatkov v kapitalizačnom pilieri," uzavrel. TASR