BRATISLAVA - Ľudia v bohatších regiónoch žijú dlhšie ako v chudobnejších a menej rozvinutých. Kto žije napríklad v Bratislave či v Prievidzi, má šancu žiť o niekoľko rokov dlhšie, ako keby žil v Trebišove alebo v Rožňave.
Naznačuje to štatistika strednej dĺžky života pri narodení za roky 2000 - 2003 podľa obvodov, ktorú urobilo Výskumné demografické centrum. Aj keď ide o zovšeobecnenie, odborníci pripúšťajú, že má zmysel.
Štatistika hovorí, že muži žijú najkratšie v juhoslovenskej kotline a na juhu východného Slovenska, teda v hospodársky zaostalých oblastiach. Najdlhšie žijú v rozvinutých oblastiach - v obvodoch Bratislava, Prievidza, Trenčín, Piešťany. Podobne je to aj u žien.
Podľa sociologičky Magdalény Piscovej na dĺžku života rozhodujúco vplýva "kvalita života", teda úroveň zdravotnej starostlivosti, dostupnosť sociálnych služieb, spôsob života aj kvalita životného prostredia. Piscová je presvedčená, že činitele "sociálneho komfortu" obyvateľov budú čoraz významnejšie.
Darina Sedláková, zástupkyňa Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku, tvrdí, že "u ľudí z najnižších priečok sociálneho rebríčka je najmenej dvojnásobne vyššie riziko vážnych ochorení a predčasného úmrtia než u tých na vrchole".
Podľa Sedlákovej sa rozdiely prejavujú dokonca tak, že v zamestnaní majú vyššie šance na dlhší život tí, čo majú vyššie postavenie. A platí aj pre tie najbohatšie krajiny, že "horných desaťtisíc žije o niekoľko rokov dlhšie a prekoná menej chorôb ako chudobní".
Na dĺžku života má vplyv aj nezamestnanosť, ktorá podľa demografky Danuše Jurčovej vo všeobecnosti "negatívne vplýva na zdravie".
Naopak, negatívne vplyvy priemyslu v rozvinutých regiónoch na dĺžku života sa už vytrácajú a podľa Piscovej sa už nespájajú s "devastáciou životného prostredia v tej podobe, ako sme to poznali z obdobia socialistickej industrializácie".
Hovorca ministerstva zdravotníctva Mário Mikloši tvrdí, že zdravotná starostlivosť ovplyvňuje "tvorbu zdravia" len z 15 - 20 percent, životný štýl má podiel na zdraví 50 až 60 percent, životné prostredie 20 až 30 percent a "zvyšok pripadá na genetickú predispozíciu jedinca".
