BRATISLAVA - Najstaršiu novostavbu na Slovensku Národné divadlo, dostavia a bude spravovať americká firma Truthheim Invest. Vláda jej za to okrem iného umožní postaviť hotel na priľahlom lukratívnom pozemku v centre Bratislavy.
SND by si malo od nového správcu prenajímať priestory vždy na rok za "mierne limitované" ceny, a to aspoň ďalších 20 rokov. Ročný nájom sa predpokladá 50 až 80 miliónov.
Minister hospodárstva Pavol Rusko odhadol, že SND by vo veľkej sále mohlo hrať asi 80 dní do roka. Nie je však isté, Rusko uprednostňuje, aby sa budova viac využívala ako kongresové centrum.
Štátne SND bude teda platiť pološtátnemu kongresovému centru. "Treba si prepočítať, či to rezort kultúry môže zvládnuť a či má o budovu za týchto podmienok záujem," povedal riaditeľ sekcie umenia ministerstva kultúry Andrej Zmeček.
Monumentálna budova na brehu Dunaja už zažila mnohé koncepcie výstavby i využitia. V prvom roku výstavby 1986 na ňu socialistický štát vyčlenil len 42 miliónov, hoci pôvodný rozpočet bol 847 miliónov. Nepriamo sa rátalo, že po spustení projektu už nikto nebude mať svedomie výstavbu "národného" zastaviť.
Do roku 1997 sa na stavbu minulo takmer 1,5 miliardy, stále však nebola dokončená. Vtedy sa investorom stalo ministerstvo kultúry. Z iniciatívy ministra Kňažka vláda prijala v auguste 1999 úsporný variant dostavby za 1,678 miliardy na tri roky, toľko peňazí však na budovu nevyčlenila. Vtedy sa uvažovalo sa aj o emisii štátnych dlhopisov za asi 500 miliónov korún. Išlo by o akúsi verejnú zbierku, lebo občania by si nemali nárokovať vyplatenie výnosov.
Minister Ľubo Roman potom navrhol, že bratislavská župa divadlo odkúpi za symbolickú korunu. Po nástupe druhej Dzurindovej vlády sa začalo hovoriť o úplnom predaji.
V januári 2004 sa ministri kultúry a hospodárstva dohodli, že ministerstvo hospodárstva pripraví návrh na popis budov, pozemkov a iných aktív štátu ako podklad pre vklad do akciovej spoločnosti. Malo zistiť, či na založenie obchodnej spoločnosti stačí len súdnoznalecký posudok a akú úlohu zohráva evidencia štátnych peňazí, ktoré už na stavbu išli. Posudky dodnes nie sú, hoci akciová spoločnosť má vzniknúť do 30 dní od podpisu už odsúhlaseného memoranda s Trutheim Invest. Ministerstvo kultúry zasa malo definovať požiadavky na priestor pre SND. Memorandum už na ne dáva len minimálny priestor.
Ministerstvo kultúry v lete navrhlo, že by sa mal uskutočniť technicko-právny audit a spracovať alternatívy využitia komplexu. Rátalo sa s tým, že audit môže vykonať aj potenciálny partner vo vlastnej réžii, čo jeden z možných investorov ponúkal. Vláda potom mala dostať ponuku, ako využívať budovu pre potreby SND. Po ukončení auditu mala vyhlásiť tender na prevádzkovateľa komplexu.
Vláda sa rozhodla pre riešenie navrhnuté ministerstvom hospodárstva bez auditu či verejnej súťaže. (zu)
Anketa
Čo si o rozhodnutí vlády dobudovať nové SND s pomocou zahraničného investora Truthheim Invest myslia slovenskí umelci?
Peter Dvorský, operný spevák: "Je to neodpustiteľná chyba, nepremyslené a unáhlené rozhodnutie. Vláda sa k umeniu správa macošsky. Ak sa niekto vyjadril, že je to megalomanský projekt, že je to strašný omyl. Historická budova Opery SND je krásna, ale pracovné podmienky sú v nej nevyhovujúce. V novej budove by sme našli všetko, čo potrebujeme vrátane náhradného javiska. Nás umelcov degradovali, myslím si že politici nepochopili, že na Slovensku vyrástla silná spevácka škola. Umenie si nikde vo svete na seba nezarobí, má iný zmysel a iné poslanie. Pre operu je nemysliteľné obnovovať každoročne zmluvy, dramaturgia opier sa robí najmenej na štyri roky dopredu. Je to horšie ako dolámané Tatry. Jedna katastrofa za druhou a ešte sa tvária, že je to všetko v poriadku."
Ľubica Rybárska, operná speváčka: "Som z toho zhnusená. Bolo to rozhodnutie o nás bez nás. Celé tie roky nás vodili za nos. Za 25 miliónov eur sa predá to, na čo sme sa roky z daní zbierali. Aj toto je výsledok morálneho úpadku, ktorý v tejto republike nastáva. Ale nebudem už nikoho organizovať, nemá to zmysel, bol by to boj s veternými mlynmi."
Miroslav Dvorský, operný spevák: "Obával som sa, že to takto dopadne, je to skutočne hanba, že slovenská vláda a parlament nenašli toľko morálnej sily, aby rozhodli o dokončení SND. Ministri zabudli, že majú slúžiť národu. Naše umenie patrí k tým lepším produktom Slovenska a slovenský národ si zaslúžil kultúrny stánok. Nie je to problém ministerstva kultúry, ale celej spoločnosti. Niečo podobné nemá obdobu ani v oveľa zaostalejších krajinách. Som hlboko sklamaný ako občan, nie ako umelec."
Miloš Karásek, divadelník a výtvarník: "Bol som šokovaný. Na celej kauze ma najviac poburuje arogancia štátnych úradníkov, ako nakladajú s majetkom, ktorý im nepatrí. Na SND boli predsa robené zbierky, alternatívne divadlo bolo roky z rozpočtu kultúry ukracované v prospech tejto budovy a teraz sa všetky peniaze dostávajú celkom mimo oblasti kultúry, ak neskončia vo vreckách štátnych úradníkov. Je obludné, keď sa rozkráda kultúra, ktorá je veľmi zraniteľná a krehká. Minister kultúry sa nečinne prizerá, ak na tom priamo neparticipuje. Je to hanba národa, nechutná krádež! Správa, ktorú týmto spôsobom posielame našim potomkom, je skôr našou vlastnou obžalobou."
Ľubomír Burgr, divadelný režisér a hudobník: "Nie som ekonóm a dostavba novej budovy Národného divadla iste nie je jednoduchá vec. Napriek tomu si myslím, že riešenie, ktoré vláda schválila bez tendra, vykazuje všetky znaky zlého narábania s majetkom štátu porovnateľného snáď len s tunelovaním. Niekoľko pseudokultúrnych manažérov nás z peňazí daňových poplatníkov presviedča, že v záujme štátu je podpora len tej kultúry, ktorá si na seba zarobí. Všade inde by ľudia s takými názormi boli na okraji kultúrnej spoločnosti, žiaľ, u nás je to naopak. Je zaujímavé, že informácie o krachu grantového systému, o pokútne pridelených peniazoch na komerčné projekty a dostavbe novej budovy ND sú v priamom rozpore s nedávno schváleným návrhom štátnej kultúrnej politiky, ktorý sa zdal konečne prejavom normálneho myslenia. Nikoho asi neprekvapí, že do dnešného dňa na výzvu 'Ďalší krok k likvidácii kultúry na Slovensku' neodpovedal ani premiér Mikuláš Dzurinda, ani predseda parlamentu Pavol Hrušovský."
Darina Kárová, riaditeľka festivalu Divadelná Nitra, riaditeľka sekcie umenia ministerstva kultúry (1998 - 2001): "Po nástupe ministra Milana Kňažka sa o dostavbe divadla veľa diskutovalo - na pôde štátnych orgánov a inštitúcií aj medzi odborníkmi. Uvažovalo sa aj o možnosti nedostavať ho, teda zamraziť stavbu. Po rozsiahlej analýze ekonomického charakteru (vysoké náklady na zmrazenie stavby, škody z amortizácie zariadení, penále z nedodržania zmlúv s dodávateľmi a pod.) i po zvážení názoru verejnosti sa predkladal na rokovanie vlády materiál, na základe ktorého vláda v auguste roku 1999 odsúhlasila dokončenie. V tom zmysle sa každoročne zvyšoval rozpočet rezortu, ale nie dostatočne, aby sa stavba dokončila za Kňažkovej éry. Vo svetle súčasných skutočností to bola veľká chyba. To, čo sa deje teraz, je tragédia. Okrem toho aj dosť nepochopiteľná matematika: predstavme si, že nemám na dostavbu vlastného domu 800-tisíc a pretože je sused ochotný to za mňa dostavať, venujem mu dom v hodnote 3,5 milióna a k tomu vedľajší pozemok za 1,5 milióna a ešte mu budem platiť nájomné, keď si pôjdem do garáže na pár dní schovať auto."
Silvester Lavrík, divadelný režisér: "Myslím, že je to konštruktívne riešenie. Teraz je dôležité, ako vyjednajú v zmluve podmienky prevádzky divadla. Je potrebné, aby sa počínanie kompetentných dopredu nekriminalizovalo."
Silvia Hroncová, riaditeľka Divadelného ústavu : "O schopnosti rezortu kultúry, respektíve štátu dostavať a prevádzkovať novostavbu, o využiteľnosti kapacít priestoru jedným trojsúborovým divadlom, o naplnení sál sa dá donekonečne diskutovať. Jedna vec je jasná. Rezort kultúry opäť zostal skrátka. Takmer štvormiliardová novostavba SND s priľahlými pozemkami bola totiž jedným z najväčších investičných projektov Ministerstva kultúry SR. Z memoranda vyplýva, že rozhodovacie právomoci prechádzajú z ministerstva kultúry pod rezort hospodárstva, čím ministerstvo kultúry stráca dosah na niekoľko miliardový investičný majetok bez akejkoľvek náhrady. V budúcnosti však ministerstvo kultúry bude musieť riešiť situáciu, z čoho zvýši rozpočet SND, aby mohlo v novostavbe vôbec hrať a kryť prevádzkové náklady súkromného investora a pritom hľadať investičné prostriedky aj napríklad na rekonštrukciu historických divadelných budov. Ak sa vláda rozhodla nedostavať a neprevádzkovať novostavbu SND, najtransparentnejším a najekonomickejším riešením by bolo budovu s priľahlými pozemkami v rámci výberového konania predať za najvýhodnejších podmienok a získané prostriedky využiť v rezorte kultúry. Memorandum schválené vládou bez pripomienkového konania právom vyvoláva veľa kompetenčných, majetkovoprávnych, ekonomických otáznikov, dohadov a pochybností. Otázky kultúrnej obce sú a budú namieste. Štátny majetok v hodnote takmer štyri miliardy korún nie je taký zanedbateľný. Aspoň nie v slovenskej kultúre." (zu)
Názory ministrov kultúry
Ladislav Chudík, minister kutúry (1989 - 1990)
"Som otrasený. Je to porážka divadelnej kultúry. Má to jednu výhodu, že nás nebudú nenávidieť za to, že to divadlo toľko stálo. Vytvorila sa neúnosná situácia, ktorá vrhala zlé svetlo na celú kultúrnu obec, že kvôli nám sú na Slovensku hladové doliny. Bárs by sa teraz niečo zmenilo, ale tie súčasné návrhy sú predsa smiešne. To sa skutočne vyčerpali všetky možnosti? Bolo to treba takto?"
Ladislav Snopko, minister kultúry 1990 - 1992
"Považoval som to za neskromnosť divadelníkov. Ľutujem, že som to nezastavil, dopredu sme mali vedieť, že to nezvládneme, podobne ako sme nezvládli Istropolis. Pre mňa je z divadelného hľadiska zaujímavejšie iné divadlo na tej istej ulici, mám rád živú kultúru a nechcel som byť ministrom budov. Ja osobne som si vydýchol."
Milan Kňažko, minister kultúry (1998 - 2002)
"Som jednoznačne za dostavbu divadla pod kontrolou vlády. Premena zámeru výstavby Národného divadla na polosúkromné kongresové centrum je podľa mňa v európskom priestore ojedinelá. Navyše vyjadrenia potenciálneho investora, že preinvestované prostriedky sa vrátia v priebehu troch až piatich rokov, mi vnucujú otázku, prečo nemôže investorom zostať štát. A ak niekto hovorí o konkurencii viedenského kongresového centra, mal by sa naň bližšie pozrieť a neporovnávať ho s dvoma sálami s kapacitou 900 a 600 miest."
Rudolf Chmel, minister kultúry (od 2002)
"Problém novostavby je pálčivým problémom ministerstva kultúry už viac ako 18 rokov. Ministerstvo nemôže zo svojho limitovaného rozpočtu kryť enormné náklady, ktoré si táto stavba vyžadovala a ešte stále bude vyžadovať. Krytie týchto nákladov by bolo možné len na úkor ostatných umeleckých odvetví, iných stavebných zámerov rezortu, v podstate na úkor celej umeleckej obce a umenia ako takého. Keďže vláda opakovane odmietla riešiť dostavbu divadla z iných zdrojov ako z rozpočtu ministerstva kultúry, ostatné dva roka hľadá ministerstvo kultúry také riešenie, aby bola na jednej strane reálna a na strane druhej stále garantovala nevyhnutný priestor pre činnosť SND. Keďže rámcové vymedzenie riešenia tak, ako ho schválila vláda v podobe memoranda o porozumení, predpokladá dofinancovanie z iných ako štátnych zdrojov, prvá podmienka dostavby bola splnená. Čo sa týka konkrétnej navrhovanej ekonomicko-finančnej transakcie, posúdenie skôr môže urobiť ekonomický či finančný expert. Ministerstvu sa podarilo zachovať možnosť využitia kapacít komplexu novostavby aj pre potreby rezortu a SND, čím bola splnená aj podmienka druhá.
O zástupcoch ministerstva kultúry v správnych a dozorných radách akciových spoločností, ktoré majú vzniknúť, dosiaľ ministerstvo nerozhodlo. Bude to predmetom komplexného posúdenia ďalšieho postupu rezortu vo veci novostavby, ktoré sa pripravuje."
