Cyklisti Pavel Padrnos a Ján Svorada (vpravo) navštívili Kliniku detskej onkológie Fakultnej nemocnice v Brne a darovali jej dres legendárneho cyklistu Lancea Armstronga, ktorý sa stal vzorom pre mnohých ľudí bojujúcich s rakovinou. Obaja spolupracujú s nadačným fondom Krtek. Dres 30. apríla 2005 vydražia a výťažok pôjde pre ústav. Armstrong už venoval jeden žltý dres detskej onkológii v Prahe - Motole, ktorý vydražili za 201 000 korún. "Impulzom na získanie Armstrongovho dresu a jeho venovanie nadácii bola skúsenosť nášho kamaráta Ľudovíta Nazareja, ktorému ochorela dcérka," povedal Padrnos, Armstrongov spolujazdec v tíme US Postal. FOTO - ČTK

Trenčiansky rodák Ján Svorada bude jazdiť v českom druhodivíznom cyklistickom tíme eD'system-ZVVZ Tábor, ktorý sponzoruje aj švajčiarsky tenista Roger FedererTrenčiansky rodák Ján Svorada je v súčasnosti najskúsenejším aktívnym cyklistom z českého a slovenského pelotónu.

Päťkrát získal kráľovskú korunu najlepšieho cyklistu susedov za úspechy v sezóne.

V auguste mal 36 rokov, ale medzi šprintérmi v profipelotóne patril medzi najlepších.

Napriek tomu medzi profesionálmi v elitnej kategórii ProTour skončil. Po skončení sezóny a rozhovore s manažérom Giuseppem Saronnim predpokladal, že zostane jazdiť v novom tíme Lampre-Caffita, ktorý vznikal z Lampre, kde jazdil Svorada, a zo Saeca. Saeco, ktoré riadi Claudio Corti, si presadilo svoje a z 25 Saronniho mužov zobralo iba štyroch. Miesto sa neušlo pre majstrov sveta Igora Astarloa zo Španielska a Romana Vajnštejnsa z Lotyšska - ani pre Svoradu. Lídrami sú hviezdy Saeca Gilberto Simoni a tohtoročný objav Gira Damiano Cunego.

Svorada hľadal miesto v inom tíme ProTour, ale všade chceli mladých šprintérov.

Oslovil druhodivízny český profitím eD'system-ZVVZ, ktorý martketingovo podporuje aj špičkový švajčiarsky tenista Roger Federer. Majiteľ Jiří Ženíšek Svoradu s nadšením prijal, lebo vie, že to meno znamená pozvánku na kvalitné preteky. Svorada je spokojný, že má lepšie podmienky, než by mal v druhodovíznom tíme v zahraničí.

V čase, keď vyhral v sezóne 16 etáp, zarobil šesť miliónov korún. Odvtedy musel znížiť nároky.

Svorada bol vždy perfekcionista. V športovom aj súkromnom živote. Vyhral 74 podujatí, pričom aspoň toľkokrát skončil druhý a tretí. Postavil druhý dom v rodisku manželky Radky v Ostopoviciach, má širokospektrálny športový obchod a jeho firma dováža špičkové cyklistické výrobky do Česka a na Slovensko - topánky Sidi a bicykle de Rosa.

Oslovili sme ho po prvom sústredení nového tímu.

Ako chápete návrat po 14 rokoch v profipelotóne?

"Ako realitu, ktorá vznikla z danej situácie. Nebolo voľné miesto pre šprintéra v tíme ProTour, ale končiť sa mi nechcelo. Nie som opotrebovaný psychicky ani fyzicky. Podpísal som zmluvu s českým tímom, ponuka je veľmi zaujímavá a verím, že budem nápomocný v sedle, ale aj pri radách mladším."

Saronniho chválite ako skvelého kamaráta. Nemohol vám viac pomôcť?

"Ako sa vraví, kde nič nie je, ani čert neberie. Jednoducho nemohol. Bolo tam veľa jazdcov, ktorí mali zmluvy na dva roky a tím bol plný."

Čo si najviac ceníte z pobytu v proficyklistike?

"Veľa. Predovšetkým ma tešia všetky víťazstvá, ktoré mi urobili radosť a otvorili cestu k ďalším kontaktom. Naučil som sa reč, taliančinu. Riadil som sa heslom, že do každých pretekov a do všetkého, čo robím, idem s cieľom vyhrať. Inak to nemá ani cenu. Nie vždy sa to podarilo, ale ja som musel mať pocit, že som pre to urobil všetko."

Kto bol najlepším špurtérom v pelotóne?

"Za 24 rokov som sa stretol s mnohými, v začiatkoch s Ludwigom, Abdužaparovom, potom to bol Cippolini. Zviedli sme zaujímavé súboje. Potom prišli Zabel, McEwen a najnovšia hviezda Petacchi."

V čom je najväčšia sila Armstronga?

"Obdivuhodné je, akým spôsobom sa zameriava na dosiahnutie cieľa. Tomu podriadi doslova všetko."

V čom za ním zaostáva Ulrich?

"Nepoznám ho až tak detailne, z počutia viem, že v zime dokáže popustiť v životospráve a veľa síl musí potom investovať do toho, aby zhodil nadbytočné kilogramy. Je dobrý, veď bol veľa ráz druhý, ale niečo mu chýba."

Cyklistika sa zdá z roka na rok náročnejšia. Súhlasíte?

"Nepovedal by som, veď kopce sú stále rovnako vysoké a materiál je stále kvalitnejší. Ale zložitejšia je situácia v tom, že je stále menej tímov, v ktorých sa dá jazdiť. V ProTour je menej miest ako pred rokom, z vlaňajších 18 tímov zostalo 12, v druhej divízii z 55 iba 30. A stále dopingové kontroly doslova prešujú rady cyklistov."

Vy ste s dopingom nemali nikdy problém.

"Ja som sa orientoval na to, že budem jazdiť dlho a na doping som, chvalabohu, nikdy nepomyslel. Vďaka nemu môže cyklista náhle vyskočiť, ale rýchlo aj zhasnúť. Doping bol a bude, lebo aj v cyklistike ide o peniaze. A kto ich chce, siahne aj po nedovolených prostriedkoch, aby s niekým vybabral. Mňa štvalo, akým spôsobom sa robili kedysi kontroly, keď mi aj dvadsaťkrát do roka brali krv. Teraz sa zjednotil systém a to je lepšie."

S kým zo slovenských cyklistov ste sa stretávali?

"Dlho s nikým. Nedávno som stretol na pretekoch Mateja Jurča, je to talent. V tíme jazdím teraz s Valachom a Bronišom."

Čo je príčinou, že po rozdelení republiky nastal taký rozdiel v kvalite českej a slovenskej cyklistiky?

"Nesledoval som to dobre, v spoločnej republike boli pomerne vyrovnaní jazdci z oboch častí, zo Slovenska Dvorščík, Lipták, ja a ďalší. Prečo nastal až taký priepastný rozdiel, neviem posúdiť. Bol som dlho preč. Chybou bolo, že sa oba pelotóny rozdelili. Teraz sa vraciame k spoločným pretekom, a to osoží obom stranám."

Ale Slovensko si vlastne môže prisvojovať aj vaše úspechy.

"Nie, v čase, keď sa republika delila, mohlo byť iba jedno občianstvo. Ja som prijal české."

Poznáte sa s Federerom? Myslíte, že má váš bi- cykel?

"Nie, zatiaľ som sa s ním nestretol. Ale verím, že mu nejaký bicykel od nás pošlú."

Pôjdete Preteky mieru?

"Ak budú, lebo visel nad nimi otáznik. Ale ak by sa uskutočnili a náš tím by tam išiel, rád by som bol v ňom. Návrat po 15 rokoch by bol zaujímavý. Víťazstvo na nich v roku 1990 ma katapultovalo k profíkom."

Myslíte si, že syn pôjde vo vašich šľapajach?

"Nebudem ho do toho nútiť. Zatiaľ sa venuje zjazdovému lyžovaniu a ide mu to dobre. Ak bude chcieť zostať na zjazdovkách, bude to jeho vec."

Mojich štrnásť rokov v profesionálnom pelotóne

Po 14 rokoch u skvelého človeka a manažéra, majstra sveta Saronniho, v Bicci Club Azzurro Srl som prestúpil do stajne generálneho manažéra Ženíška. Dcérka a syn sa už tešia, že ma uvidia bicyklovať doma.

Tých 14 rokov, 168 mesiacov alebo aj 5114 dní života na pretekoch a v tréningu s najznámejšími profesionálmi planéty nemožno obísť a zo dňa na deň zabudnúť.

Rovnako ako 74 triumfov na páske. Možno si časom zaspomínam, ako sa vyhráva etapa na Giro proti Cipollinimu či proti besniacim Francúzom a Austrálčanom pri Tour, alebo proti Armstrongovej internacionálnej parte. A proti Španielom, ktorým na Vuelte rastú krídla.

Stajňa Lampre sídlila v nenápadnom mestečku Usmate. Rovnako ako Ženíškova dokazovala, že aj mimo hlavného mesta sa dajú vytvoriť podmienky pre špičkovú cyklistiku.

V Taliansku som sa veľa naučil. Pretekársky, manažérsky, ľudsky. Najmä vážiť si význam slova profesionál.

Pred štyrmi-piatimi rokmi ma cyklistika unavovala a uvažoval som o konci kariéry. Prekonal som krízu a vyhral najsledovanejšiu etapu Tour v Paríži.

V uplynulej sezóne som tri razy vyhral, ale štyri razy spadol. Smola. Bol som tretí raz na olympiáde. Druhýkrát som sťahoval rodinku do nového domu.

Po operácii očí som od detstva prvý raz videl tváre z pelotónu bez okuliarov a kontaktných šošoviek.

Snažil som sa pomôcť priateľom v brandži i z nadácie Krtek, kde sa snažia zlepšiť podmienky na liečbu malých onkologicky chorých pacientov. Človek nemôže vidieť iba bicykel.

V novembri som stihol pri sťahovaní a podpise zmluvy aj poľovačku. Na polia a lesy Vysočiny snežilo, zajace a bažanty mi promenádovali pred očami, ale ja som nič netrafil. Guláš na večeru bol však skvelý. A cítil som sa dobre.

Opäť som vo svojom živle. Spolujazdec Vajnštejns, majster sveta z Plouay, mladší odo mňa, po verdikte o ukončení zmluvy v Lampre zavesil bicykel na klinec. Ja porazenecky končiť nechcem. Obzvlášť, keď ma aj v 36 rokoch cyklistika baví. Budem s chuťou spoznávať jej ďalšiu podobu.

Ján Svorada

Narodený: 28. 8. 1968

Miesto: Trenčín

Bydlisko: Ostopovice u Brna

Výška/váha: 183 cm/78 kg

Manželka, deti: Radka, syn Jan (1992), dcéra Kateřina (1997)

Farba očí: hnedá (dioptrické okuliare nosil od 9 rokov do jesene 2003, pri športovaní šošovky, po operácii očí v Zlíne okuliare ani šošovky nepotrebuje)

Hovorí: po taliansky, čiastočne po francúzsky, anglicky

Obľúbená hudba a skupiny: Red Hot Chilli Peppers, ZZ Top, Bruce Springsteen, Elán, Iné Kafe, I. M. T. Smile.

Neobľúbená činnosť: tanec

Voľný čas: hokej - obľúbený doplnkový šport cyklistov, hráva s Padrnosom, Konečným, Andrlem, Hruškom, Buráňom, rád zjazduje na lyžiach, jazdí na motokárach.

Hobby: poľovačky, návštevy kina, surfovanie po intenete.

Športové úspechy

1986 - 5. na MS juniorov v Casablance (Maroko)

1990 - víťaz Pretekov mieru

Profesionálna kariéra - 14 rokov

74 víťazstiev

3 účasti na OH

6 krát štartoval na MS

5 krát bol vyhlásený za Kráľa cyklistiky v ČR