Aténske olympijské finále behu na 800 m sa skončilo prekvapením na úkor favoritky Marie Mutolovej (vpravo), ktorá skončila až štvrtá za britkou Kelly Holmesovou (tretia zľava), Maročankou Hasnou Benhassiovou (druhá zľava) a Jolandou Ceplakovou (vľavo) zo Slovinska. FOTO - ČTK/AP
Na olympiáde sa postarala o jedno z najväčších rozčarovaní. Obrovskej favoritke sa neušla nijaká medaila. Napriek tomu ju na hraniciach čakal minister športu a kolónu na päťdesiatminútovej ceste do hlavného mesta sprevádzala policajná eskorta.
"Bola som dojatá, ako ľudia v Mozambiku reagovali na to, čo sa mi stalo v Aténach," spomína Maria de Lurdes Mutolová (32), ktorá chcela ako prvá osemstovkárka v histórii obhájiť olympijský primát v behu na 800 metrov, ale napokon skončila až štvrtá.
"Trpíme spolu s vami," odkázal jej do Grécka hneď po finále mozambický prezident Joaquím Albert Chissanu. "Prehra nič nemení na tom, že ste náš národný poklad."
Mutolová po štvrťroku prerušila mlčanie a na internetovej stránke svetovej atletiky priznala, že trpela celé leto viac, ako sa to zdalo z jej tváre. Aj to, že sa chce vrátiť na piedestál a zasa získať titul svetovej šampiónky - už desiaty!
Dve súperky v jednom dome
Médiá ju titulujú SuperMaria alebo Express z Maputa. V hlavnom meste jednej z najchudobnejších krajín sveta po nej pomenovali ulicu aj školu. Maria v ňom však už dávno nežije.
Po debute v pätnástich na soulskej olympiáde 1988 jej Olympijská solidarita zaplatila štipendium v Eugene v americkom štáte Oregon. Pod vedením tamojšieho trénera Marga Jenningsa prvý raz vyhrala svetový šampionát. V čase stuttgartských MS 1993 mala iba dvadsať.
Aj Eugene už opustila. Trpela alergiou na tamojšiu klímu a vrátila sa do Afriky. Nie však do Mozambiku, ale do susednej Juhoafrickej republiky.
Na vlasť však nezabúda. Aj z bezmála pol druha milióna dolárov, ktoré zarobila vlani najmä vďaka jackpotu zo Zlatej ligy, poslala nemalú časť na konto svojej nadácie - z nej financuje prípravu mozambickej športovej mlade na pekinskú olympiádu 2008.
Mutolová pre pár rokmi kúpila dom neďaleko Johannesbergu, kam jej Jennings faxom alebo e-mailom posiela tréningové plány. Kouča totiž nevymenila. Naopak, získala mu novú zverenku: Kelly Holmesovú. Dobrá duša vtedy ešte netušila, že o pol druha roka staršia Britka jej prekazí aténske plány.
Holmesová sa pod Mutolovej vplyvom rozišla s Davom Arnoldom, ktorý ju viedol od atletických začiatkov. Obe sa zblížili až tak, že to začalo pripomínať lesbický vzťah. Posledné dve zimy spolu nielen trénovali, ale v Mariinom juhoafrickom dome aj žili. Na lanskom svetovom šampionáte v Paríži prejavy náklonnosti azda až prehnali. Mutolová mala hviezdny rok, vyhrávala kedy a o koľko chcela. Vo finále MS sa zdalo, že zámerne blokuje súperky, aby Holmesová mohla došprintovať do cieľa hneď za ňou. "Nezmysel," dôrazne sa ohradila jedna aj druhá.
S Kelly sa rozišli už pred OH?
Keď takmer presne o rok v Aténach dobehli olympijské finále, nezavadili o seba ani pohľadom, nieto že by si podali ruky či padli do náručia. Dve senzácie naraz: osemstovku vyhrala Holmesová, kým na Mutolovú nezvýšil ani bronz.
Maria pôvodne koketovala s myšlienkou bežať 800 aj 1500 m, pravdaže, s predstavou na oboch tratiach vyhrať. Napokon však obe vyhrala Kelly.
Podľa The Guardian, posledných päť mesiacov pred olympiádou už spolu netrénovali. Záverečnú prípravu absolvovala Britka v Španielsku, kým Mozambičanka vo švajčiarskom St. Moritzi.
Vyčítavá veta "Kelly pozná moje slabiny a vedela aj to, že som zranená," ktorú vyslovila v útrobách olympijského štadióna, bola nadlho Mutolovej jediným komentárom k aténskej súťaži. Ako dlho trpela, však vysvitá až z minulotýždňového rozhovoru pre webovú stránku Medzinárodnej atletickej federácie.
Mutolová ťahala dvojročnú sériu víťazstiev. Ukončila ju zdanlivo nečakaná prehra s Ruskou Svetlanou Čerkasovovou, začiatkom júla v Lausanne - vysvitlo, že už tam bežala s natrhnutým ľavým stehnom.
"Vtedy som pochopila, že ma čakajú ťažké časy," vraví. "Zranenie bolo skutočne vážne. Keď som skúšala bežať, ako keby som nebola sama sebou." Na olympiádu šla s minimálnou prípravou a malou dušičkou. "V kvalifikačných kolách som sa snažila nedať súperkám najavo, v akej som forme a že mám problémy. Šetrila som si sily na finále, ale keď bolo treba stopercentne zašprintovať, pocítila som, že moje telo odchádza. Myslela som si, že vyhrám, potom som dúfala, že budem druhá..."
Behá, ale stále ešte nešprintuje
"Od roku 1991 ma obchádzali zranenia," pripomína. "Som veľmi sklamaná, že toto prišlo práve v olympijskom roku."
Po olympiáde Mutolová chcela ísť ešte na Svetové atletické finále do Monaka, ale tréner jej to striktne zakázal: Dosť, lieč si sval.
Dodnes nie je celkom zahojený. "Znova trénujem, ale neskúšam šprintovať, aby sa mi problémy nevrátili. Behám len dlhé úseky a venujem sa kondícii," vysvetľuje.
Do rýchlosti sa mieni pustiť až budúci mesiac. Či sa v marci v Madride pokúsi získať už siedmy svetový halový primát a desiaty celkove, je otázne.
"Vždy som sa na halovú sezónu tešila a motivuje ma aj teraz," potvrdzuje, no jedným dychom dodáva, že ak by jej sval ešte neumožnil ju absolvovať, určite sa objaví na letnom svetovom šampionáte v Helsinkách.
