SDĽ končí, spolu s jej majetkom ju pohltí Smer

BANSKÁ BYSTRICA - Strana demokratickej ľavice zanikne a zlúči sa so Smerom. Predseda Smeru Robert Fico funkcionárov SDĽ, bývalých ministrov a parlamentných predstaviteľov z obdobia pôsobenia v prvej Dzurindovej vláde vyzval, aby do integrácie "nevstupoval

Dvaja bývalí predsedovia SDĽ - Pavel Koncoš a Jozef Migaš. Pod ich vedením strane postupne klesali preferencie až na minimum. V parlamentných voľbách v roku 2002 strana získala len 1,36 percenta hlasov (volilo ju 39 163 ľudí). Koncoš na volebný výsledok reagoval okamžitým odstúpením. FOTO - TASR

Spojením s SDĽ sa zo Smeru stane najbohatšia strana, ale Ľubomírovi Petrákovi, ktorý ju viedol, sa podarilo vyrokovať dvojročné prechodné obdobie, počas ktorého budú mať majetok pod kontrolou ľudia z SDĽ a spravovať ho bude občianske združenie Ľavicový dom.

Členovia SDĽ majú okrem toho zaručené pomerné zastúpenie v regionálnych štruktúrach Smeru, podpredsedom v regiónoch bude vždy niekto z SDĽ. Podpredsedom celej strany bude europoslanec Vladimír Maňka, ktorý bol za SDĽ aj v Národnej rade. V predsedníctve Smeru sa určite objavia aj Petrák a ústredný tajomník SDĽ Ján Richter.

"Počas dvojročného skúšobného obdobia sa budeme učiť spolu žiť. Prežil som veľa bezsenných nocí a rozhodol som sa. Nie je isté, že vyhráme, ale ak tak neurobíme, prehráme všetci," povedal ešte pred hlasovaním o zániku strany Petrák.

Bývalý člen SDĽ Fico na zjazde vyhlásil, že dokončí integráciu ľavice, aj keby to malo znamenať prechodné oslabenie pozícií Smeru. Tvrdí, že v spájaní s inými stranami už nebude pokračovať. "Na Slovensku máme silného súpera. Máme arogantnú, krajne pravicovú vládu, ktorá klame. Chceme vyhrať voľby a zostavovať vládu."

Tomáš Galbavý (SDKÚ): "Pán predseda Smeru prakticky urobil to, po čom už dávno túžil," povedal o zlúčení Smeru a SDĽ. Myslí si ale, že zámer Roberta Fica integrovať všetky podobne orientované politické subjekty bez ohľadu na to, akú váhu majú, je celkom šikovný ťah. Ľúto SDĽ mu nie je, vraj ich ľutoval po posledných voľbách.

Na poslednom zjazde v Lučenci vedenie SDĽ ešte o fúzii so Smerom neuvažovalo. Petrák vtedy presadzoval zjednocovanie mimoparlamentných ľavicových strán - SDĽ, SDA, Ľavicového bloku, dokonca aj ZRS Jána Ľuptáka. Rokovania však stroskotali.

Ponický ohlásil vznik novej strany

BANSKÁ BYSTRICA - Exminister školstva a člen SDĽ Peter Ponický v sobotu počas zjazdu SDĽ v Banskej Bystrici vyhlásil, že uvažuje o založení novej strany. Mala by byť sociálno-liberálna s príklonom k strednej vrstve. "Ponúkam novú alternatívu v novej ľavicovej politickej strane."

Ponický hovorí, že fúzia SDĽ so Smerom nie je riešením a neprinesie úžitok dokonca ani šéfovi Smeru Robertovi Ficovi. "Ak niekto deklaruje, že sa spája kvôli programu, nehovorí pravdu. (...) Nie je to o ničom inom ako o majetku," povedal v rozprave.

Za ďalší dôvod fúzie označil vyrovnávanie starých účtov. Ponický tvrdí, že Ficovi ide o vnútorné zadosťučinenie. "Urobil to za to, čo mu v SDĽ vyviedli. Teraz je on hore a oni ho prosia." (wm)

Z histórie SDĽ

SDĽ oficiálne vznikla v januári 1991, a to premenou KSS. Za zakladateľa strany je považovaný Peter Weiss. Členovia nespokojní so zmenami obnovili činnosť KSS.

Kandidovala vo všetkých parlamentných voľbách po roku 1989, len v posledných voľbách sa jej nepodarilo prekročiť prah zvoliteľnosti.

Dva razy bola súčasťou vládnej koalície. Po prvý raz od marca do novembra 1994, keď spoluvládla s DU a KDH. Po druhý raz od októbra 1998 do októbra 2002, keď jej partnermi boli SDK, SMK a SOP.

Vo voľbách v roku 1998 SDĽ pod vedením Jozefa Migaša získala 14,6 % hlasov. V septembri 1999 z jej poslaneckého klubu vystúpil Robert Fico. Prekážali mu nielen pomery v strane, ale aj to, že ho strana neocenila miestom vo výkonnom aparáte štátu, hoci vo voľbách získal najviac preferenčných hlasov. Migaš povedal, že Fico odchádza už pol roka, ako keď sa kozmonaut chystá do kozmu.

Strana postupne začala strácať podporu, podľa politológov najmä preto, že ako vládna strana bola často v opozícii voči rozhodnutiam, ktoré vláda presadzovala v parlamente. Vnútrostranícka rozporuplnosť vzorovo vyšla najavo pri hlasovaní o vyslovení nedôvery premiérovi Dzurindovi v apríli 2000. Aj keď hlasovanie iniciovali opoziční poslanci, niekoľko poslancov za SDĽ na čele s Migašom sa k nim pridalo.

V novembri 2001 Migaša na predsedníckom mieste nahradil Pavel Koncoš.

Začiatkom roka 2002 strana "stiahla" Brigitu Schmögnerovú z postu ministra financií. Schmögnerová a Peter Weiss nato stranu opustili, onedlho ich nasledoval minister školstva Milan Ftáčnik.

Zo strany odišli Peter Weiss a Milan Ftáčnik a založili SDA. Nepáčilo sa im "koketovanie" s HZDS, nesúhlasili ani s bojom strany proti partnerom v koalícii a za neprijateľnú označili aj "družstevnú demokraciu" v podaní Koncoša, podľa ktorej dostala priestor politika a až potom odborné argumenty.

Vo voľbách v roku 2002 SDĽ prepadla. Získala len 1,36 percenta hlasov (39 163). Koncoš na volebný výsledok reagoval okamžitým odstúpením. Republikový výbor SDĽ poveril výkonom funkcie predsedu do zvolania zjazdu podpredsedu strany Ľubomíra Petráka. (joč, sp)

Koľko majetku mala Strana demokratickej ľavice

Zlúčením Smeru a SDĽ sa zo Smeru stane oficiálne najbohatšia strana. Podľa výročných správ strán za rok 2003 bola najbohatšou stranou SDĽ s majetkom 48,5 milióna korún, Smer mal majetok za 21,7 milióna.

Pravdepodobne najhodnotnejšou nehnuteľnosťou SDĽ je jej centrála v centre Bratislavy. Smer sa zlúčil aj s SDSS a SDA, ale tieto strany nie sú z majetkového hľadiska zaujímavé.

Keby ostala hodnota majetku strán taká ako v roku 2003, Smer by mal po zlúčení s SDĽ dvakrát väčší majetok ako druhé HZDS. (r)