Námestie V. I. Lenina v centre Donecka sa v sobotu nezaplnilo ani do dvoch tretín. V nedeľu potom organizátori mítingov tribúnu rozobrali a oznámili, že ľudia na priemyselnom východe Ukrajiny nemajú čas protestovať na uliciach, lebo na rozdiel od svojich západných krajanov a obyvateľov Kyjeva musia pracovať.

"U nás hlasovalo za Janukovyča 98 percent ľudí. Juščenko tu získal len 2,5 percenta. Tak je jasné, že sa všetci cítime byť podvedení, ale na sudcov sa nemôžeme hnevať. Pracujú pod strašným tlakom a vedia, že keby rozhodli podľa práva, ulica by ich roztrhala na kusy," komentoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Ukrajiny, ktorý nariadil opakovanie druhého kola volieb, poslanec ukrajinského parlamentu a predseda odborov Doneckej oblasti Vasil Chara. Priletel z Kyjeva len pre víkendovú demonštráciu.

Tá však pripomínala skôr smútočné zhromaždenie, než protestný míting. Asi 2-tisíc ľudí sa zišlo pod sochou Lenina v tmavých kabátoch a pre miestny kraj typických šiltovkách. V zime a daždi vyjadrovali sklamanie a smútok nad tým, že súd dal za pravdu opozícii, ale zároveň sa rozhodli verdiktu podriadiť a ukázať, že sú si istí svojím víťazstvom.

Nepochopenie a hnev sú hlavné pocity, ktoré zmietajú východom Ukrajiny. "Tu sú ľudia zničení. Baníci pracujú na tri zmeny, môžu chodiť demonštrovať len v čase svojho voľna, inak by ich vyhodili," vysvetľuje Viktor Ivanovič Tormanov, odborový predák jednej z doneckých šácht. Má úplne čierne ruky a kruhy pod očami.

Pár metrov od Lenina je McDonald, pred ktorým parkuje Mercedes. Kúsok za McDonaldom sa začína banícka kolónia s prízemnými, chudobnými domčekmi so zničenými strechami. "Keby sme neživili leňochov na Západe, žijeme si tu ako vo Francúzsku," hovorí poslanec Chara, ktorý sa zúčastnil v Kyjeve na všetkých rokovaniach s opozíciou ako hlavný zástanca Janukovyča.

"To, čo sa deje dnes na Ukrajine, je veľká hra Ameriky podľa scenára, ktorý vypracovali vo Washingtone. Keby sme mali prezidenta Lukašenka, ako majú Bielorusi, nikto by si proti nám nedovoľoval. Takto USA zmanipulovali naše deti a tých chudákov zo západu krajiny, aby Ukrajinu odtrhli od Ruska." Názor Vasila Charu sa považuje za oficiálnu pozíciu 3 a pol milióna voličov Doneckej oblasti, ktorí sa 26. decembra opäť chystajú dať svoj hlas Janukovyčovi.

Pokiaľ prehrá, demonštrovať budú, ale len cez víkendy. 9. januára 2005 sa potom v referende s najväčšou pravdepodobnosťou vyslovia za vytvorenie autonómnej Doneckej republiky.

O pripojení k Rusku nehovorí verejne nikto. "Bolo by to asi lepšie, ale predsa len, sme Ukrajinci, tak nám stačí, keď hranice s Ruskom budú otvorené," hovorí baník Viktor, ktorý na demonštráciu prišiel z dediny Snežnyj.

Chara hovorí, že za ZSSR bolo lepšie a potom znenazdania zvolá: "Zradcovský prezident Kučma zradil nášho Janukovyča ako Židia zradili Krista. My ho však neopustíme." Tí, ktorí ho počujú cez zvuk sovietskej budovateľskej piesne znejúcej z ampliónov, nadšene volajú: "Preč so Židmi!"

Z modrobielej tribúny medzitým ktosi z odborárov volá "Kyjev zachvátila banda pomarančov. Valia sa na nás. Preto vás rovnako ako Július Fučík i ja vyzývam - Ľudia, bdite!"

Autor: agentúra Epicentrum, Doneck pre SME