Možno si to ešte pamätáte? Za socializmu sa cenilo už aj plastové nákupné vrecko, ak na ňom bol nápis "duty free shop" a názov niektorého z letísk. Znamenalo to, že patríte ku skupine ľudí, ktorí prekonali tortúru schvaľovaní, devízových prísľubov, vycestovacích doložiek alebo mohli služobne von zo zadrôtovaného sveta. Plastovým vreckom dali jeho majitelia najavo, že oni "tam" boli. Niektorí si pri pokladnici k nákupu pribalili takých vrecák dokonca viacero, ako suveníry pre známych.
Prečo je duty free lacnejšie?
Po roku 1989 namiesto vycestovacej doložky rozhoduje už iba peňaženka a colné predpisy, ktoré takéto nákupy limitovali dovoznými limitmi na výšku nákupu, počet fliaš alkoholu či kartónov cigariet. Po prechode colnou kontrolou odlietavajúci totiž kupovali v duty free shopoch najmä značkový alkohol, cigarety, parfumy a na niektorých letiskách aj elektroniku, fotoaparáty, kožušiny, hodinky, šperky. Na tovare bola príťažlivá nižšia cena než v obchodoch pred colnicou, pretože nie je v nej clo. Ide totiž o tovar z colných skladov, odkiaľ ho možno uskladňovať a predávať bez toho, aby podliehal dovozným platbám alebo opatreniam štátnej obchodnej politiky. Predávajúci i kupujúci musí zaručiť, že tovar a cestujúci opúšťajú štát, kde sa predal.
Ako je to u nás?
V Bratislave boli na letisku tri bezcolné obchody a malé obchodíky boli aj v na košickom a popradskom letisku. Duty free však neboli iba doménou letísk, boli aj v bratislavskom osobnom prístavisku a ešte vlani stáli rady cestujúcich pod Devínskym hradom na loď, ktorá pendlovala za pár korún medzi Devínom a rakúskym Hainburgom naprataná alkoholom a cigaretami bez cla. Duty free sú aj na námorných lodiach a v niektorých krajinách aj na cestných hraničných priechodoch a vo vlakoch.
Vstupom Slovenska do Európskej únie sme prebrali aj Európsky colný kódex, ktorý už niekoľko rokov upravuje pravidlá predaja v duty free shopoch. Kódex odmieta napríklad bezcolné obchody na cestných a železničných prechodoch. Slovensko free shop na cestnom prechode Petržalka-Berg zrušilo už pred piatimi rokmi. Česko obrovský bezcolný Excalibur City na česko-rakúskej hranici pri Znojme zrušilo tesne pred vstupom do EÚ a majitelia ho prebudovávajú na outlet, aký Bratislavčania poznajú napríklad z rakúskeho Parndorfu.
Z histórie Duty free shopov
Duty free shopy vznikli ako kuriózny ale dobrý nápad v roku 1948 na letisku Shannon v Írsku, kde boli až do prvej polovice šesťdesiatych rokov, do nástupu prúdových lietadiel. Tam muselo pristáť každé lietadlo do severnej Ameriky, aby doplna natankovalo palivo pred dlhým transatlantickým letom, rovnako ako aj lietadlá z USA a Kanady na posledný úsek letu do európskeho cieľa. Shannon ponúkol cestujúcim namiesto otravného prechádzania po hale letiska, sedenia pri bare, v kaviarni či v reštaurácii novú výplň voľného času
Duty free obchody rýchle vznikali na každom trochu významnejšom medzinárodnom letisku. Ministerstvá financií jednotlivých štátov sa vzdali miliónov z colných poplatkov, lebo sa im to viacnásobne vrátilo z iných daní a poplatkov od výrobcov, dopravcov, dodávateľov, majiteľov a nájomcov obchodov a daní z príjmu od zamestnancov, ktoré sú aj pri bezcolnom predaji.
Stop z EÚ
Najväčší obrat vo väčšine free shopov robí alkohol, ktorý je až o tretinu lacnejší než vo vnútrozemských obchodoch a cigarety. Európska únia takéto obchodovanie na letiskách a v prístavoch pokladá za nelogické, diskriminujúce cestujúcich autami či vlakmi, kde free shopy nie sú. Navyše územie EÚ je jednotným colným priestorom a tovar z free shopov fakticky neprekročil colnú hranicu, aj keď letel niekto napríklad z Viedne do Paríža, čiže zo štátu do štátu. Ide totiž o taký istý predaj ako v iných vnútrozemských obchodoch. Preto sa už v roku 1991 členské štáty únie zhodli, že vznikom spoločného trhu v krajinách EÚ stratil bezcolný predaj opodstatnenie. Majiteľom a prevádzkovateľom free shopov však dali sedem rokov na prípravu na budúce konkurenčné prostredie.
Experti EÚ argumentovali, že štáty únie prichádzajú ročne najmenej o 2,2 miliardy eur, ktoré by sa zišli na reštrukturalizačné projekty pri zbližovaní životnej úrovne jednotlivých krajín, ekolgiu, vzdelávanie či sociálne účely.
Obchodníci oponovali, že free shopy sú prínosom zo spotrebných a iných daní. Zamestnávajú priamo či u dodávateľov 140-tisíc ľudí. Letiská tvrdili, že prídu o milióny z nájomného za predajné plochy v halách a hrozili zvýšením poplatkov za vybavovanie lietadiel i cestujúcich. Aaerolinky predpovedali po zrušení palubného predaja zdraženie leteniek. Majitelia free shopov lobovali u každého z politikov, ktorého zbadali vo free shope. V roku 1998 sa dostal pred radu mnistrov financií krajín EÚ spoločný nemecko-španielsko-britsko-francúzsko-grécko-írsky návrh na predĺženie fungovania free shopov o päť rokov. Návrh nepochodil. Nič z hrozieb zdražovania sa nesplnilo.
Travel Value ako protizbraň
Preto obchodníci vymysleli protizbraň. Viaceré duty free shopy dostali meno Travel Value a začali predávať cestujúcim vnútri EÚ tovar za cenu zníženú o hodnotu dane z pridanej hodnoty. Tá je síce súčasťou ceny tovaru, DPH však neplatil cestujúci, ale vo Viedni napríklad spoločnosť Vienna International Airport a Austrian Airlines Group. V roku 1999 to letisko i aerolinky stálo v prepočte vyše 60 miliónov Sk a v roku 2000 až 120 miliónov Sk, ale stálo to aj za túto sumu. Desať miliónov cestujúcich totiž v roku 1998 v obchodoch na viedenskom letisku utratili približne 1,6 miliardy Sk, pričom 60 percent pripadlo práve na odlietavajúcich do krajín EÚ. Tých sa vyplatilo udržať aj za cenu nižších ziskov. Jedinou výnimkou boli cigarety, ktoré sa musia predávať so spotrebnou daňou. Aby táto zmena formy bola pre obchodníkov čo najlacnejšia, viedenské obchody sú súčasne Duty Free i Travel Value. Softvér v registračnej pokladnici podľa destinácie rozhodne, o akú formu obchodu ide.
Členstvom SR v EÚ zanikol aj na slovenských letiskách predaj tovaru bez cla pri cestách do krajín EÚ. Napriek tomu však v Bratislave pribudli ďalšie dva free shopy. Sú pre cestujúcich do Dillí a Amritsaru v Indii, do Tel Avivu, Zürichu, Moskvy, dovolenkárom smerujúcim do Chorvátska, Egypta, Turecka, Tuniska, na Maldivy, do Dubaja, na Srí Lanku, do Thajska či na Maurícius. Výpadok tržieb od cestujúcich do krajín EÚ síce cítiť, ale obchodovanie sa očividne vypláca. Ako sa bude vyvíjať ďalej, závisí od rozvoja cestovania do nečlenských krajín EÚ a od toho, či sa podarí aj na Slovensku presadiť model Travel Value. Budúci majitelia sprivatizovaných letísk rozhodnú aj o výške nájomného majiteľom free shopov, ktorí by privítali isté úľavy.
Ján Blažej
