Po nedeľných parlamentných voľbách význam Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku, ktorý zastupuje 1,5-miliónovú maďarskú menšinu v krajine, výrazne vzrástol. Jej rozhodnutie, ku komu sa pridá, je zároveň s veľkou pravdepodobnosťou aj rozhodnutím o budúcej koalícii.

Takáto voľba strany sa všeobecne očakávala. Ľavica vládla aj posledné štyri roky vďaka Maďarom, ktorí každý rok podpisovali s menšinovou vládou dohodu o parlamentnej podpore. Výsledok voľby naznačilo už stredajšie vyhlásenie predsedu strany Bélu Markóa, ktorý odmietol obvinenia opozície z volebných podvodov.

Demokratický zväz volilo 6,23 percenta voličov. Je to dobrý výsledok v porovnaní s obavami, že vôbec neprekročí päťpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu. Je to však zároveň aj najhorší výsledok v histórii strany, ktorá získala v posledných voľbách v roku 2000 6,9 percenta a v predchádzajúcich mala väčšinou viac ako sedem.

Markó vysvetľuje pokles demograficky: pomer Maďarov v Rumunsku aj kvôli ich migrácii do Maďarska neustále klesá. Aj keď to nesporne zohralo určitú rolu, príčin je viac. "Rastie počet tých, ktorí sú znechutení politikou Demokratického zväzu a volili rumunské strany, alebo nešli voliť vôbec," hovorí politológ Zoltán Kántor.

Menšinoví radikáli zväzu vyčítajú, že výmenou za podiel na moci rezignuje na obranu záujmov menšiny. Zo všetkých strán dostáva kritiku za snahu koncentrovať moc a kontrolovať všetko od samospráv cez médiá až po finančné toky z Maďarska.

Radikálna vnútromaďarská opozícia chcela ísť do volieb ako samostatná strana. Demokratický zväz však spolu s vládnymi sociálnymi demokratmi zabránil registrácii ich kandidátky. Na voľbách sa zúčastnili na kandidátke malej opozičnej strany Ľudovej akcie bývalého prezidenta Emila Constantinesca. Tá však aj s hlasmi rebelujúcich Maďarov získala iba 0,51 percenta hlasov.

Demokratický zväz sa zároveň sám výrazne zradikalizoval a prevzal hlavné témy svojich oponentov. Vrátil sa k požiadavke územnej autonómie a požaduje aj dvojaké občianstvo, ktoré ešte vlani Markó odmietol, pretože sa bál, že povedie k odchodu ich voličov do Maďarska.

Voľby tak síce potvrdili, že si menšinoví Maďari prajú jednotné politické zastúpenie a skôr odmietajú tých, ktorí ohrozia ich prítomnosť v parlamente, zároveň však môže ich strana o toto zastúpenie prísť sama, ak bude znechutenie jej voličov pokračovať a tí sa na voľbách nezúčastnia.