BRATISLAVA - Kubánska veľvyslankyňa na Slovensku nezvyčajne ostro napadla šéfa parlamentu Pavla Hrušovského, keď mu napísala, že "dôstojnosť a morálka národa a vlády Kuby stoja vysoko nad úbohosťou takých ako ste Vy".
List je podľa oslovených expertov porušením diplomatickej etiky a urážkou jedného z najvyšších slovenských ústavných činiteľov.
Veľvyslankyňa Caridad Yamiri Cueto Milián reagovala na Hrušovského list, v ktorom sa zaujíma o týraného politického väzňa Luisa Ferrera. "Výhrady vo vašom liste nemajú ani legitimitu, ani žiadnu cenu pre Kubu a jej vládu," napísala Hrušovskému.
Bývalý veľvyslanec Martin Bútora si na podobný prípad v diplomacii nepamätá a také ostré slová sa podľa neho nepoužívajú ani vtedy, ak sú vzájomné vzťahy štátov veľmi chladné. Posledná veta sa dá podľa Bútoru vykladať aj ako zasahovanie do vnútorných záležitostí štátu.
Veľvyslankyňa píše: "Vyjadrujeme naše presvedčenie, že slovenskí občania v pravý čas posúdia, ako ste svoj parlamentný mandát, ktorý Vám zverili, využili na úbohú manipuláciu."
Pavol Hrušovský bol reakciou šokovaný. "Nikdy som sa ešte nestretol s takým obsahom listu veľvyslanca najvyššiemu ústavnému činiteľovi," povedal.
Milan Nič z nadácie Pontis vysvetľuje "primitívnu reakciu" kubánskej ambasády tak, že Castrovu vládu znervózňuje otvorená kritika porušovania ľudských práv na Kube. "Počuli sme, že pani veľvyslankyňu si predvolal sám Fidel Castro, ktorému sa nepáčia vyjadrenia niektorých slovenských politikov." Nič si myslí, že by ju "v slušnej spoločnosti nemali viac akceptovať ako diplomata".
Hrušovský postúpil list ministerstvu zahraničných vecí, ktoré si začiatkom novembra kubánsku veľvyslankyňu predvolalo. Zo záznamu zo stretnutia vyplýva, že Jozef Adamec, ktorý dočasne vedie Sekciu bilaterálnej spolupráce na ministerstve, označil formu jej komunikácie za neprijateľnú. Veľvyslankyňu požiadal, aby sa v budúcnosti zdržala "neprijateľného slovníka, ktorý nezodpovedá úrovni skúseného diplomata, za ktorého je považovaná".
Na osud spomínaného politického väzňa sa však Adamec nepýtal. Podľa hovorcu ministerstva Juraja Tomagu preto, že o obsahu Hrušovského listu neboli informovaní.
Tomaga tvrdí, že reakcia ministerstva bola adekvátna a "dosť prísna". O prípadnom vyhostení diplomatky ministerstvo neuvažuje. Kuba je jedinou ambasádou spomedzi krajín Latinskej Ameriky na Slovensku.
Hrušovský nechcel reakciu ministerstva komentovať. Podľa Martina Bútoru tým, že na schôdzku vyslalo ministerstvo muža, ktorý je až na tretej úrovni, dalo jasne najavo, že vzťahom s Kubou neprikladá dôležitosť. Podobne reagovalo ministerstvo aj minulý rok po odsúdení 75 disidentov na Kube.
Kuba sa snaží prelomiť diplomatickú blokádu únie
BRATISLAVA - Začiatkom týždňa prepustila kubánska vláda na slobodu piatich disidentov, medzi nimi aj jedného z najznámejších, básnika a novinára Raúla Rivera. Pre Španielsko a iné členské štáty Európskej únie je to signál, aby zrušili diplomatickú blokádu režimu Fidela Castra. Tá sa začala potom, čo na Kube uväznili 75 disidentov.
Pozvanie na recepcie veľvyslanectiev v Havane začali dostávať disidenti, Kuba stratila prístup k ekonomickej pomoci únie.
Odborníci však varujú, že prepustenie piatich disidentov neznamená zmenu pomerov na Kube, ale je to len gesto voči Európskej únii, aby poľavilo napätie. Španielsko už oficiálne oznámilo obnovenie vzťahov s Kubou a Holandsko, ktoré únii predsedá, vyzvalo členské krajiny únie na rovnaký krok.
"Je to vykalkulovaný krok kubánskej vlády a hra na mačku a myš," povedal Milan Nič z nadácie Pontis.
Ani Pavol Hrušovský si nemyslí, že by únia mala povoliť v tlaku na Kubu. "Postoj Slovenska by mal byť naďalej zásadný a odmietavý až do chvíle, kým nebudú prepustení všetci väzni svedomia," povedal.
Oficiálny postoj Slovenska je však krátko pred decembrovou schôdzkou ministrov zahraničných vecí krajín únie nejasný. Hovorca Juraj Tomaga sa priamej odpovedi vyhol. "V tejto chvíli sa vzťahy Európskej únie s Kubou nemenia, ale nevylučujeme diskusiu," povedal. Prepustenie disidentov ministerstvo nekomentovalo.
