Euro by mohlo vystriedať koruny v našich peňaženkách teoreticky už v roku 2006, teda dva roky po predpokladanom vstupe do Európskej únie. Hoci formálne by zavedenie eura, ktoré je spojené so vstupom do Európskej menovej únie, nemal byť problém, niektorí ekonómovia upozorňujú, že by nám takýto skorý termín mohol spôsobiť hospodárske problémy.

Vzdáme sa koruny?

Integrácia do EMÚ by znamenala postupnú výmenu koruny za euro. „Niekoľko rokov pred vstupom by centrálna banka musela naviazať korunu na euro a stanoviť pásmo, v ktorom sa ich vzájomný kurz bude pohybovať,“ vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian. Neskôr by sme si museli zvyknúť na definitívnu výmenu našich peňazí za európske, tak ako sa to stane na budúci rok v dvanástich členských štátoch menovej únie.

Koruna by však nebola jediná obeť. „Okrem nej by sme sa vzdali aj dôležitej časti ekonomickej politiky. Národná banka Slovenska by stratila vplyv na určovanie úrokových sadzieb a ovplyvňovanie menového kurzu,“ upozornil makroekonóm Istrobanky Marek Senkovič. To je podľa neho dôvod na skepsu. „Slovenská ekonomika je v porovnaní s Európou stále slabá a prebiehajú v nej iné ekonomické cykly. Preto by centrálne diktovaná menová politika nemusela byť pre slovenské podmienky optimálna a za určitých okolností by mohla rozvoj ekonomiky podlomiť,“ upozornil Senkovič.

Formality splníme

Podmienkou vstupu do EMÚ je splnenie maastrichtských kritérií, ktoré definujú pásmo, v akom sa môže pohybovať inflácia, úrokové sadzby, štátny dlh, kurz a deficit verejných financií. „Okolo rokov 2006 a 2007 budeme zrejme schopní spĺňať nominálne kritériá vstupu do eurozóny,“ myslí si ministerka financií Brigita Schmögnerová.

Už teraz sa ako najmenší problém javí devízový kurz a úrokové sadzby. „Sledujú sa najmä dlhodobé úrokové sadzby, ktoré máme viac-menej v poriadku. Aj devízový kurz dokážeme udržať dlhodobo stabilný,“ povedal Kotian.

Hoci stabilne nízka sa teraz javí aj inflácia, jej vývoj sa môže zdramatizovať už v roku 2003. Dôvodom sú regulované ceny, ktoré sa vláda rozhodla nezvyšovať v roku 2002. Odklad deregulácií však môže trvať najviac do roku 2003 alebo 2004, keď sa to prejaví vo výške inflácie. Ďalšie obavy o cenový vývoj vyplývajú z množstva ekologických, bezpečnostných a iných opatrení, ktoré budú musieť slovenskí výrobcovia začať uplatňovať. Tie sa prirodzene odrazia aj na cene ich produktov.

Najvážnejším problémom je však hospodárenie štátu. „Na to, aby sa Slovensko vmestilo do 3-percentného deficitu, ktorý definujú maastrichtské kritériá, musia prebehnúť dôležité štruktúrálne reformy,“ tvrdí Senkovič. S tým úzko súvisí aj vývoj zadlženosti štátu. Tá po vstupe do EMÚ nebude môcť byť vyššia ako 60 percent HDP. „Zatiaľ sme okolo úrovne 40 percent, ale tá sa môže veľmi rýchlo prehĺbiť,“ varuje analytik Istrobanky.

Aj keby naša ekonomika nebola do zavedenia eura schopná splniť všetky kritériá, existuje možnosť, že Európa prižmúri oči, tak ako to urobila v prípade Talianska alebo Belgicka.

Kedy príde euro?

Hoci obdobie rokov 2006 až 2007 by mohlo byť z pohľadu kritérií reálne, neznamená to, že Slovensko už bude na euro pripravené. Existujú názory, ktoré sú za rýchly vstup do eurozóny, ale aj úplne opačné. Otázka termínu netrápi len Slovensko. „Maďarsko a Poľsko vyhlasujú, že by si chcelo osvojiť euro čo najskôr, zatiaľ čo česká centrálna banka ostáva zdržanlivá. Názor slovenskej centrálnej banky ešte nie je vytvorený,“ povedal denníku SME Ján Tóth, hlavný ekonóm ING Bank.

„Rozhodujúce slovo budú mať dnešní členovia eurozóny, ktorí nepochybne budú zdôrazňovať rozdiely medzi nominálnymi kritériami a reálnou výkonnosťou slovenského hospodárstva,“ pripustila Schmögnerová.

Podľa Tótha závisí optimálny termín vstupu do EMÚ najmä od domácich podmienok: „V prípade rozumnej hospodárskej politiky a silnejšieho izolovania vlády od lobistických skupín by náš vlastný mix hospodárskej a menovej politiky bohol byť pre Slovensko lepší v najbližších rokoch,“ povedal. Opak, teda ignorovanie reforiem, by znamenal, že centrálne diktovaná menová politika by bola pre Slovensko výhodnejšia, hoci nie optimálna.

Najväčšou prekážkou prijatia eura je podľa ekonómov slabá výkonnosť slovenskej ekonomiky a nízka kúpyschopnosť Slovákov. Jedinou cestou, ako rozdiely medzi Európou a Slovenskom zmenšiť, sú reformy. „Ak neprebehne reforma sociálneho systému, školstva a zdravotníctva, ak sa nezmení štruktúra ekonomiky smerom k väčšiemu podielu služieb a ak sa neodstránia nesystémové výdavky štátu, tak na vstup do eurozóny nebudeme nikdy dosť silní,“ doplnil Senkovič.