Bohdan Hostiňák: Kto a odkiaľ, 2002, olej na plátne.
Postavením maľby v spektre súčasného vizuálneho umenia sa výrazne zaoberá dnešná kritika aj výstavná prax. O jej renesancii sa po dlhodobej dominancii konceptuálnych prúdov hovorí už niekoľko rokov. V čase každodenných silných vizuálnych stimulov však pre mnohých stratila na svojej sile.
"Je pravda, že obdobie je nastavené konzumne, rýchlo a lacno. Sú však stratégie, ktoré sa rodia pomaly a ťažko a tou je práve maľba. Je to iné plynutie času a iné rozmýšľanie, a to ovplyvňuje aj konečný výsledok," hovorí kurátor aktuálnej výstavy Farbi100-dikOBRAZovo, venovanej súčasnej figuratívnej maľbe v Galérii Jána Koniarka, Vladimír Beskid. Maľba sa podľa slov Beskida dodnes vyrovnáva s troma zásahmi z minulosti - v podobe oficiálneho socialistického realizmu, keď bola vylúčená celá jej abstraktná poloha, jej vytlačením ako archaizmu konceptuálnymi tendenciami a nástupom nových elektronických médií.
Šesť výtvarníkov zo strednej a najmladšej generácie dokazuje, že maľba má v umeleckej reflexii súčasnosti opäť svoje pevné miesto. Ivan Csudai, Michal Czinege, Bohdan Hostiňák, Martin Sedlák, Boris Sirka a Erik Šille až do 9. januára prezentujú v Kopplovom kaštieli trnavskej Galérie Jána Koniarka to najnovšie zo svojej tvorby. Výber poukazuje na rôzny tematický, ale aj štylistický záber, na odkazy do minulosti, ale aj vplyv súčasných technológií, životného štýlu a domén aktuálneho vizuálneho sveta, klipovej kultúry, silného porno priemyslu, ale aj prenikanie východnej komixovej manga kultúry do Európy.
"Je to reklamná vzorka súčasného výtvarného myslenia v maľbe na Slovensku," hovorí k výberu autorov, ktorý môže prekvapiť nezaradením jedinej ženskej autorky, Vladimír Beskid. "Vybral som umelcov, ktorí istým spôsobom vťahujú do maľby aj súčasné politické a sociálne kontexty, ale aj dnešnú vizualitu."
Predstavená výstava je časťou projektu Súčasný obraz dneška, v ktorom sa Beskid pýta, čím je maľba, čím sa vyjadruje, aké ikonografické motívy volí, a to najmä v diele strednej a mladšej generácie. Zaoberá sa otázkou vnímania súčasnej reality jednotlivými médiami, ale aj tým, či a ako voľba média determinuje výstavu. "Domnievam sa, že áno. Médium predurčuje, stavia mantinely, dáva istý rám a istý spôsob myslenia a tým aj vnímania, aj keď si to možno nechceme priznať."
