ný termín a netrávia hodiny čakaním. Za to, že lekár neskončí stanovením diagnózy, ale zdravotný problém dotiahne do konca.
Kým sa štátne zdravotníctvo postaví na nohy, súkromným poliklinikám a rôznym súkromným ambulanciám sa blýska na dobré časy. Kto si však môže dovoliť mať súkromného lekára?
Začalo sa to šokovanými cudzincami
"Lekári sú tu do siedmej večer. Najžiadanejšia je gynekológia - ženy k nám chodia aj preto, že im lekár v rámci tehotenskej poradne robí ultrazvuk a nadštandardné odbery. Prísť sa pozrieť na dieťatko na obrazovke sonografu môže celá rodina. Deti sa nemusia báť lekárov v bielych plášťoch, pediatria je zariadená vo veselých farbách, v čakárni sú hračky," hovorí manažérka bratislavského súkromného medicínskeho centra Medifera, Zuzana Demjánová.
Ich centrum vzniklo podobne ako všetky ostatné na Slovensku, po zmene režimu. V našej krajine je jedno z najstraších, funguje jedenásť rokov. Jeho majiteľ, doktor Goljer, mal víziu domu zdravia, niečo na spôsob rodinnej polikliniky, kde by bola celá rodina pod "jednou strechou" a kde by lekári, ktorí sa navzájom poznajú, spolu konzultovali rodinné anamnézy.
Začínal s malou klientelou. "Začalo sa to príchodom zahraničných spoločností na Slovensko," hovorí Zuzana Demjánová. "Na Západe je bežné, že firma poskytuje zamestnancom preventívne prehliadky, rehabilitáciu, nadštandardnú starostlivosť. Tieto firmy považovali za samozrejmé zabezpečiť tieo služby svojim zamestnancom aj u nás."
Služby súkromného zdravotníctva vyhľadávali od začiatku cudzinci, rôzni top manažéri, ktorí neboli ochotní využívať naše štátne zdravotníctvo, z ktorého boli v šoku. Dnešnú klientelu - slovo pacient tu nepoužívajú radi - tvoria zamestnanci firiem a individuálni klienti.
Snažíme sa byť nezávislí
Súkromné polikliniky sa väčšinou snažia byť úplne nezávislé od služieb štátnych nemocníc, ale sú zariadenia, ktoré majú súkromné len ambulancie praktického lekára a na odborné vyšetrenia využívajú nemocnicu. Tie pacientom sľubujú aspoň to, že v štátnej nemocnici budú vyšetrení prednostne. Manažérka Medifera zdôrazňuje, že stredisko má vlastné laboratórium, čiže nie je odkázané na štátne zariadenia, do ktorých by museli posielať krv a iné vzorky na rozbor. Naopak, ich laboratórium robí aj také analýzy, ktoré sa nerobia nikde inde v Bratislave.
Na druhej strane, historické priestory v centre mesta nie sú uspôsobené na to, aby v nich mohol fungovať rontgen. Na nemocnicu sú teda odkázaní aj pri využívaní počítačovej tomografie a magnetickej rezonancie.
O privátnosť a úplnú sebestačnosť v ambulantnej sfére zdravotnej starostlivosti sa snaží aj neštátna poliklinika Pro Bios. Zdravotnú starostlivosť poskytuje s použitím vlastného zdravotechnického vybavenia a vo vlastnej budove. Klientom zabezpečuje zdravotnú starostlivosť spojenú s hospitalizáciou, operáciou, či pri pôrodoch v zmluvných zariadeniach.
Nadštandard na Slovensku
Súkromné zdravotné centrá, ak nie sú špecializované napríklad len na očnú optiku, alebo na plastickú chirurgiu, vykonávajú dve základné veci: robia preventívne prehliadky a starajú sa o zdravie svojich klientov po celý rok.
Ľudia platia za nadštandard, ktorý už nie je pacientom schopná poskytnúť štátna nemocnica.
Podľa marketingovej riaditeľky Sone Kalnickej z neštátnej bratislavskej polikliniky Pro Bios je bonusom aj ušetrený čas klientov, ktorí sa na vyšettrenie môžu objednať e-mailom, telefonicky, faxom, či osobne na presnú hodinu. Čakárne na chodbách súkromných polikliník sú v podstate prázdne. "Žiaľ, za nadštandardné sú na Slovensku považované služby, ktoré by mali byť samozrejmosťou. Niekedy je nadštandardom aj prístup k pacientovi," hovorí riaditeľka Kalnická. "Sledujeme dlhodobý vývoj zdravotného stavu klienta, aby sme včas zachytili patologické zmeny. Zdravotnú starostlivosť starším, ťažko mobolným pacientom poskytujeme v domácom prostredí. Gynekológ - pôrodník na požiadanie klientky, o ktorú sa počas tehotenstva staral, odvedie pôrod v zmluvne dohodnutej nemocnici."
Ústretový prístup k pacientom je niečo, čo neustále zdôrazňujú, dokonca si na ňom zakladajú všetky súkromné zdravotné zariadenia. Kde sa naši lekári a sestričky učia vľúdne a prívetivo pracovať s pacientom? Manažérka pre styk so zákazníkmi Zuzana Demjánová hovorí: "Neustále sa vzdelávame. Ročne absolvujeme kurz asertivity, kurz riešenia konfliktných situácií. Musíme sa naučiť vychádzať s ľuďmi."
Nadštandardne nespokojní
Lekár, ktorý príde do súkromného centra robiť zo štátnej nemocnice, potrebuje pár mesiacov na zorientovanie sa. Musí si zvyknúť na systém práce, aj na to, že zdravotné sestry sú rovnocenné, že sa tu nevydávajú príkazy, a dokonca, že aj pacient má právo oponovať.
Kardiológ Hugo Hermann z Medifera, hovorí, že dnes má na sebe výnimočne biely plášť. "Podľa mňa je to prejavom istej nadradenosti nad klientom a takto si to nepredstavujem. Mám rád, ak mi klient oponuje a má svoj názor. U mňa neplatí: pán doktor je múdry, čo povie to platí."
Klienti súkromných lekárov na poliklinike sú podľa manažérky nadštandardne zarábajúci ľudia, ktorí nemajú čas. A vedia za čo platia, preto im ani nenapadne položiť na stôl "malú pozornosť" v obálke.
Rýchlo si zvyknú na výhody privátnej starostlivosti a vnímajú každú drobnú chybičku. Zuzana Demjánová má na starosti sťažnosti klientov, hovorí tomu práca s ľuďmi. "A tá je vždy náročná."
Drahá liečba - úspešná liečba?
"Máme možnosť vyberať si lekárov aj zdravotné sestry," hovorí Soňa Kalnická z Pro Bios. Vyberajú ich podľa odbornosti a prístupu k pacientom, v ktorom nesmie byť cítiť rozdiel. Všetci lekári majú vyššiu odbornú špecializáciu.
Okrem toho, personál musí byť komunikatívny a čo je dôležité, musí vedieť komunikovať aj v cudzom jazyku. Pri množstve zahraničnej klientely je to podmienkou, ktorej neuniknú ani zdravotné sestry.
Je súkromná poliklinika garanciou úspešnej liečby? Klient si platí za prívetivé správanie a šetrenie času, ale dá sa priplatiť za úspech v liečbe? "Tak sa to nedá povedať. Ak u klienta zistíme ochorenie, sme schopní problém doriešiť. Zdravotný stav klienta riešime v našich špecializovaných ambulanciách, laebo v spomínaných zmluvných zariadeniach," hovorí Soňa Kalnická.
Rozdiel medzi prácou lekára v štátnej nemocnici a na súkromnej poliklinike vidí aj kardiológ Hugo Hermann, ktorý pred siedmimi rokmi odišiel z postu primára oddelenia intenzívnej starostlivosti. "Práca lekára je všade dôležitá, rozdiel je však v prístupe," hovorí. "Poslaním lekára je liečenie, ale ten dnes robí viacmenej len diagnostiku. Posiela vás s problémom za rôznymi odborníkmi, až vám stanoví diagnózu. Ľudia sa s ňou uspokoja a úplne zabudnú na to, že majú problém, s ktorým im nik nepomohol."
Koľko stojí súkromné zdravie?
Rozmýšľanie našinca je podľa manažérky ešte stále takéto: Za opravu auta v servise bez mihnutia oka zaplatíme 15-tisíc, ale dať tisícku za vyšetrenie, alebo aj 20 korún za návštevu lekára - to už nie. Zúfalá situácia v štátnom zdravotníctve núti po osobnej skúsenosti viac ľudí platiť si za kvalitu.
Väčšina ľudí však na súkromného lekára ani nepomyslí. Prevláda názor, že súkromné polikliniky, ambulancie alebo sanatóriá nie sú pre obyčajných ľudí, ale že sa v nich kurírujú boháči. Pravda je niekde uprostred. Najdrahšie sú preventívne prehliadky, ktoré sa robia komplexne. Napríklad v Pro Bios sú poplatky od 3000 do 13 500 korún. V Medifera od 3000 do 9000 korún. Väčšinou ich platia nadnárodné firmy svojim zamestnancom. Boom preplácania prehliadok zamestnancom veľkých firiem nastal v čase, keď Sociálna poisťovňa prestala preplácať prvé týždne práceneschopnosti. Zamestnávateľom začalo záležať na zdraví svojich pracovníkov. Povinné vyšetrenia dokonca vyplývajú zo zákona.
Pomerne drahé preventívne prehliadky však nie sú podmienkou prihlásenia sa do medicínskeho centra. Klientom Medifera možno byť za 6000 korún ročne. Pro Bios poskytuje základnú zdravotnú starostlivosť v zdravotnom stredisku bezplatne alebo vo svojej neštátnej poliklinike celoročnú starostlivosť od 1900 do 6200 korún.
Boj o klientov a možnosť voľby
Všetky súkromné centrá bojujú o zákazníkov pomocou zliav a výhod. Takou môže byť napríklad rodinná karta pre dvoch dospelých a dve deti za 14400 korún ročne, alebo zľava za loajalitu na ďalší rok.
Na súkromnú polikliniku sa dá zväčša zájsť aj jednorazovo, na jedno vyšetrenie za poplatok.
Budú tu medicínske hypercentrá?
Ako prežívajú súkromné zdravotné zariadenia na Slovensku? Podľa marketingovej riaditeľky Pro Bios Sone Kalnickej skúsenosti hovoria, že majú jednoznačnú budúcnosť. Zataiľ u nás neexistuje taká kúpna sila, ktorá by umožnila fungovať celým nemocniciam na súkromnej báze. Darí sa menším súkromným medicínskym centrám vo väčších mestách. Podľa posledných správ sa trochu obávajú toho, že k nám príde rakúsky reťazec zdravotných zariadení, a podobne ako reťazce hypermarketov, porazí domácich veľkým kapitálom a nízkymi uvádzacími cenami.
Zdravotnícky hypermarket
Keď nastúpil do kresla premiéra v roku 1994 Vladimír Mečiar, Peter Finďo vraj nemal inú možnosť, ako začať podnikať. Bývalý poradca ministra zdravotníctva Šagáta, poslanec parlamentu a niekdajší riaditeľ Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici tvrdí, že v zdravotníctve sa už nenašlo pre neho miesto a politické pomery mu zjednodušili rozhodovanie.
"Zasiahol Vladimír Mečiar a musel som ukončiť pracovný pomer. Začal som rozmýšľať o tom, ako si nájsť prácu, odkiaľ ma nikto nevyhodí," spomína si s úsmevom úspešný manažér súkromnej kliniky.
Novamed začínal s pôžičkami v jednej budove patriacej mestu. Po ôsmich rokoch dokončuje rekonštrukciu druhej budovy a obidve mu patria aj s pozemkami.
Všetky oddelenia začínali s úplne novou technikou a skúsenými lekármi Rooseveltovej nemocnice. Tak sa v súkromnej klinike objavila napríklad stredoeurópska špička MUDr. Dedič.
Približne 20 ambulanciami prejde denne okolo 500 pacientov, o ktorých sa stará asi 150l zamestnancov kliniky. Zastúpené sú všetky základné odbory špecializovanej zdravotnej starostlivosti.
Každé zariadenie má svoje vlajkové lode. Novamed je známy gastroenterológiou, očným lekárstvom, ktoré disponuje argónovým a excimerovým laserom na liečbu krátkozrakosti, ďalekozrakosti a astigmatizmu. Výborne sú vybavené diagnostické pracoviská. Disponujú najnovším CT prístrojom, magnetickou rezonanciou a sonografiou. Nové urologické pracovisko ako jediné v kraji má prístroj s exotickým názvom extrakorporálny litotriptor. Po slovensky to znamená, že prístroj dokáže bez zavedenia akéhokoľvek nástroja do tela drviť močové a žlčníkové kamene.
"Stredoeurópska kvalita je naša echokardiografia, teda oblasť vyšetrenia srdca," pochválil sa Finďo a patrične je hrdý aj na jednodňovú chirurgiu, ktorú na 26 posteliach robia od roku 1997.
Aj napriek tomu, že ide o súkromnú kliniku, mimo zdravotných poisťovní má iba okolo desať percent klientely.
Vedeniu súkromného zdravotníckeho centra robia najväčšie problémy administratívne opatrenia - limity. "Sme schopní podstatne zvýšiť svoju výkonnosť aj za nižšiu cenu, ale podmienkou je, že dokážeme s poisťovňami urobiť zmluvy na vyššie objemy výkonov," hovorí Finďo.
Súkromným klinikám by výraznejšie pomohol nárast klientely, ktorý je spojený s požiadavkami zdravotných poisťovní. Finďo navrhuje, aby bol systém k ústavnej starostlivosti veľkorysý, pokiaľ ide o krytie reálnych oprávnených nákladov, ale mal by nemocniciam čo najviac obmedziť neopodstatnené hospitalizácie.
"Nemocnica ak dostane 10-tisíc na pacienta a náklady má 15-tisíc, spraví to, že na každého indikovaného pacienta, prijme dvoch, ktorí majú náklady akurát na stravu a bielizeň," tvrdí Finďo a pripúšťa, že to nemocnice musia robiť, lebo systém ich núti, aby podvádzali.
Súkromný sektor zas ekonomika núti k maximálnej racionalizácii. A tak v Novamede môže vedenie z jedného počítača sledovať vyťaženosť lekárov, ale aj ich reálne výkony. "Máme na to softvér, aj to robíme. Neviem, ako by to dopadlo v štátnych nemocniciach," hovorí spokojne majiteľ.
Ako každý tvrdí, že pre súkromnú kliniku je najdôležitejšia kvalita a komplexnosť. Pacientovi sa dnes nechce chodiť za vyšetreniami z jednej strany mesta na druhú. Všetko pod jednou strechou. Taký malý zdravotnícky hypermarket.
DANIEL VRAŽDA
Koniec socializmu v Šaci
Navonok sa prvá súkromá nemocnici na Slovensku, v akciovej spoločnosti Nemocnica Košice - Šaca od svojich rovnako starých sestier ničím nelíši. Opláštená železobetónová budova nápadne pripomína časy socializmu. Za dverami sa však ocitnete v inom svete - privíta vás informátorka v kostýme, poriadok, čistota, ešte aj toalety pre pacientov voňajú ako v dobrom hoteli. Tabuľa na pestovanom trávniku každého slušne, ale dôrazne upozorňuje, že je v zdravotníckom zariadení, v ktorom sa nefajčí.
Stačí sa prejsť po chodbách, porozprávať sa s pacientmi, sledovať personál a hneď je vám jasné, že z bývalého režimu ostala len tá budova.
„Liečil som sa v obidvoch košických štátnych špitáloch. Netvrdím, že sú tam horší odborníci. Ale prístup, prostredie, služby sú katastrofálne. Tu som spokojný. Asi tak si predstavujem zdravotnícku starostlivosť. Už len keď si porovnám kvalitu stravy, veľkosť porcií, ochotu sestier a lekárov. Držím palce ministrovi Zajacovi a jeho reforme. Táto nemocnica je dôkazom, že aj na Slovensku môže zdravotníctvo fungovať," hovorí starší pán. S jeho kožným ochorením si nikto nevedel rady. V Šaci ho v priebehu mesiaca vyliečili. Prišiel už len na kontrolu.
Technokracia či humanizácia?
Ešte v roku 1994 vytvárala nemocnica dlh 35 miliónov korún. Od roku 2000 začala pracovať so ziskom. Vlani predstavoval približne 2 milióny hoci vedenie súkromného špitálu ročne vynakladá na obnovu a modernizáciu 20 až 40 miliónov korún!
Riaditeľ Juraj Vančík sedí vo svojej kancelárii nad ponukami diagnostického zariadenia na vyšetrovanie malých ciev: „Dostali sme ich viacero. Ten istý prístroj nám ponúka jedna firma za takmer štvrť milióna, druhá o viac ako šesťdesiattisíc lacnejšie. Chceme kúpiť päťdesiat nových postelí. Analyzujeme ponuky, ceny, informujeme sa v iných nemocniciach. Snažíme sa nájsť ideálny kompromis medzi kvalitou a cenou."
Nemocnica robí výberové konania na všetko - vatou, tampónmi a ihlami počnúc a najdrahšími zariadeniami končiac. Tím ľudí na obchodnom oddelení okrem iného sleduje akcie v hypermarketoch. Podľa nich nakupujú prášky pre práčovňu či potraviny pre kuchyňu.
„Ako súkromná firma si nemôžeme dovoliť stratu. A nemohli by sme byť ziskoví, keby sme neanalyzovali každý detail, každú maličkosť, každý vstup. Tam sa dá v prvom rade ušetriť. Sú to milióny korún. Predstavu, že v štátnych nemocniciach sa všetko vyrieši len znižovaním stavov, prepúšťaním, je omyl. Je to len prvý a prechodný krok. Nerieši podstatu problému," hovorí riaditeľ, ktorý popri manažovaní nemocnice ordinuje ako kardiológ.
„Prvoradým cieľom vedenia každej nemocnice by mala byť spokojnosť pacientov. Tú môže dosiahnuť len humanizáciou zdravotníctva. Vráti sa len spokojný pacient. Len spokojný pacient k nám privedie aj svojich príbuzných a známych. A pacient je spokojný vtedy, keď od nás odíde vyliečený, v dobrej fyzickej i duševnej kondícii. Na to potrebujeme špičkových odborníkov a techniku. To všetko treba zaplatiť. Nechceme vytvárať obrovský zisk na úkor starostlivosti. A netlačia nás do toho ani majoritní vlastníci. Ale keby sme boli stratoví, môžeme nemocnicu jednoducho zavrieť. Teraz napríklad potrebujeme takmer dvesto miliónov na opláštenie budovy a na nové elektrické rozvody. Štát nám ich, samozrejme, nedá."
Rozhoduje kvalita
Nemocnica má 393 lôžok. O pacientov v lôžkovej časti sa stará 82 lekárov a 270 sestier, väčšina z nich pracuje zároveň aj v ambulanciách. Celkovo má nemocnica vrátane polikliniky 142 lekárov a 368 sestier. Zatiaľ čo štátne nemocnice znižujú stavy, v Šaci sa počet zamestnancov, najmä zmluvných, rozrastá.
„Zistili sme napríklad, že veľa pacientov pribúda na urológii. Keď nechceme, aby hodiny sedeli v čakárňach, a aby na úkor kvantity klesla kvalita, museli sme reagovať. Podpísali sme zmluvu s ďalším urológom. Je to kamarát, ale tak ako iní uchádzači o zamestnanie aj on musel predložiť projekt. Presvedčil ma, že pre našu nemocnicu bude prínosom," tvrdí Vančík.
Nemocnica získala tohto roku ako prvé zdravotnícke zariadenie svojho druhu na Slovensku i v Čechách certifikáty kvality riadenia a životného prostredia.
Nielen pre prominentov
Nemocnica v Šaci má imidž zariadenia pre prominentov. Privatizovali ju počas vlády Rezešovcov vo VSŽ, jej riaditeľom sa stal priateľ a osobný lekár Alexandra Rezeša, kardiológ Juraj Vančík. Jej pacientom bol exprezident Rudolf Schuster, prednedávnom ju „zviditeľnil" ďalší prominentný pacient Vladimír Mečiar. V lôžkovej časti sú pre solventných pacientov pripravené komfortne zariadené apartmány a nadštandardne vybavené izby.
„O nadštandardné služby môže požiadať každý, kto si ich vie zaplatiť. Nezáleží na tom, či je to politik, spevák, novinár, alebo prosperujúci podnikateľ, ktorý si to môže dovoliť. Nevidím na tom nič zlé. Keď o naše služby požiada prominent a pricestuje sem z opačného konca republiky, je to pre nás dobrý signál. Navyše z nadštandardných služieb máme nie zanedbateľný príjem, financie, ktoré môžeme opäť investovať do kvalitných ľudí a zariadení. Ale inak poskytujeme plný komfort bez rozdielu pre široký okruh pacientov z celej spádovej oblasti, rovnako aj pre obyvateľom Košíc a okolia," tvrdí Vančík.
V roku 1997, keď sa z Nemocnice s poliklinikou v Košiciach - Šaci stala akciová spoločnosť, urobili približne 320-tisíc ambulantných vyšetrení, vlani ich bolo 450-tisíc. Počet hospitalizovaných v tom istom období vzrástol z 11-tisíc na takmer 15-tisíc. Počet pôrodov sa zvýšil z 830 na 1 600. Počet pracovníkov sa pritom výraznejšie nezmenil.
„V štátnych nemocniciach sú veľmi dobre zaplatení aj tí lekári, ktorí si to nezaslúžia. A väčšinou práve oni najviac horekujú nad reformou zdravotníctva. U nás sú pravidlá hry každému jasné. Naši lekári a sestry majú viac povinností, viac práce, ale sú za to slušne zaplatení, investujeme aj do ich ďalšieho vzdelávania. Uvedomujú si, že manažment nemocnice je férový, my zase vieme, že naším ľuďom môžeme rovnako dôverovať. Kto však pravidlá hry poruší, musí odísť."
MIKULÁŠ JESENSKÝ
anketa
Na chodbách štátnej polikliniky
Ján, 85 rokov
Ako by sme mohli chodiť do súkromných polikliník s takým dôchodkom? Ja ani lieky nemám všetky, čo potrebujem, lebo na ne nemám peniaze. Tam sa musí niečo platiť, tu je to zadarmo. Ja som aj tu spokojný.
Iveta, 40 rokov
So súkromnými poliklinikami nemám skúsenosti, nechodím veľa klekárom, ale čo som počula, tie ceny nie sú pre bežných ľudí.
Anna, 24 rokov
Ja mám štátneho lekára a je mi to úplne jedno. Nerozdeľujem to a nemám v tom jasno.
Emília, 59 rokov
Chodím k súkromnému lekárovi, stále k tomu istému už asi dvadsať rokov. Najprv bol náš podnikový, teraz je súkromný. Žiaden rozdiel medzi tým nie je cítiť, správa sa ku mne stále rovnako.
Autor: Text: DENISA VOLOŠČUKOVÁ, Foto: MIROSLAVA CIBULKOVÁ
