Robert Fulghum (1937) sa narodil v americkom Texase, vyštudoval teológiu, hrá na gitare a mandolíne, založil hudobnú skupinu Rock-Bottom Remainders. Debutoval titulom Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole, napísal šesť kníh, z ktorých sa stali bestsellery. Žije striedavo v Seattli, Washingtone a na gréckom ostrove Kréta. FOTO SME - OLIVER REHÁK
Spisovateľ, ktorý sa všetko podstatné naučil už v materskej škole, bol po maratóne rozhovorov s českými novinármi stále čulý a veľmi prívetivý. Za jeho náročným dňom urobilo bodku interview s jediným slovenským médiom. "Vy ste z Bratislavy? Povedzte mi o nej viac. Čím sa líšia Česi a Slováci? Máte podobný jazyk?" - živo sa zaujímal ROBERT FULGHUM o krajinu, ktorú už zajtra poctí svojou návštevou, aby tu predstavil svoju najnovšiu knihu. Třetí přání vychádza najskôr v Česku, a nie v jeho Spojených štátoch, čo Fulghumovi jeho kamaráti tíško závidia.
Vaša najnovšia kniha sa volá Tretie prianie. Aké sú tie prvé dve?
Ak prezradíte svoje priania, nesplnia sa. Tá kniha sa tak volá preto, lebo väčšina ľudí si tri priania spája s rozprávkami. Rád vychádzam z niečoho, o čom viem, že ľudia to poznajú. Nikto sa ma nikdy nespýtal, čo mám na mysli tým tretím prianím. Väčšinou vedia, že je to rozprávkový symbol. Mne vždy pripadalo zvláštne, že sú iba tri. Prečo ich nie je päť? Poznám dokonca ľudí, ktorí túto problematiku študovali a prišli k záveru, že každá kultúra má tri priania.
Tretie prianie je kniha s hudobnými ukážkami a kresbami. Nebolo by vhodnejšie napísať divadelnú inscenáciu, kde by hudba aj výtvarné umenie dostali rovnocenné postavenie ako text?
Napísať hru znamená uvažovať o veciach trochu inak. Okrem toho, ak napíšete hru, niekto úplne iný vezme váš text a zrežíruje ho. Vtedy sa môže stať, že na javisku sa deje niečo iné, ako ste si to pri písaní predstavovali.
Dve z vašich šiestich kníh zinscenované predsa len boli. Bolo to proti vašej vôli?
Naopak, veľmi ma to teší, lebo mali veľa repríz a pre mňa bolo vzrušujúce pozerať sa na hercov, tanečníkov a počúvať hudbu. Napísať však divadelnú hru zámerne, to považujem za náročné. Je to ako s poéziou. Veľmi sa mi páči, ale keď ju chcem sám napísať, je to príšerné. Vyriešil som to tak, že jedna z postáv v novej knihe píše zlú poéziu. A tou sú vlastne tie moje básne.
Tretie prianie je vraj kniha, ktorou ste chceli potešiť sám seba. Všetky vaše predchádzajúce diela sa stali bestsellermi. To znamená, že recept na bestseller je, ak napíšete knihu pre vlastné potešenie?
Skôr som tým myslel, že autorovo prvé publikum je on sám. To tak musí byť. Veď to hádam poznáte aj ako novinárka. To, čo napíšete, sa vám musí páčiť, inak by ste to predsa neuverejňovali.
Mne osobne sa moje články väčšinou nepáčia.
To je tiež dobre, lebo ste kritická. Myslím si však, že väčšinou píšete o tom, čo vás baví a čo sa vám páči. Takže je to, akoby ste to písali pre seba, pre vlastné potešenie. Pri tejto knihe to pre mňa bolo veľmi osobné, lebo som chcel prežiť to, čo prežívajú postavy v príbehu.
Neobávate sa, že vašich amerických čitateľov nahneváte vydaním novej knihy v Česku?
Nie. Hovoril som o tom s niekoľkými priateľmi, tiež spisovateľmi. Závideli mi, lebo ak napíšete v Amerike úspešnú knihu, idete s ňou na turné. Niektorí z tých priateľov sú práve teraz v Chicagu, New Yorku a ja som v Prahe. Povedali mi, človeče, ty sa máš. Američania majú pred českou kultúrou a tradíciou veľký rešpekt. Obdivujú ju.
Tretie prianie má niekoľko sto strán. Čím si udržíte čitateľa až do konca?
Na to zatiaľ nemám odpoveď. Prvé slovo celej knihy môže byť pomôcka alebo inštrukcia pre čitateľa. Je ňou slovko pomaly. Myslím si, že od autora je spravodlivé, ak povie, že urobil veľa práce. Teraz čaká od čitateľa, že vynaloží úsilie on. Ak chcete bezduché čítanie, vyberte si niečo iné, ak chcete na sebe popracovať, tak čítajte ďalej. Ako sme už spomenuli, súčasťou knihy sú notové zápisy. Niekto mi povedal, že nevie čítať hudbu. Ja som mu odporučil, aby si dal trochu námahy a našiel niekoho, kto mu to zahrá. Je to také ťažké?
Žijeme však v období, keď vás bez námahy zabaví film, hudba či kniha na cédečku. Ak vôbec niekto siahne po knihe v čase nových médií, je to úspech. Vy ešte chcete, aby čitateľ okrem čítania hral na hudobný nástroj a chápal vaše kresby.
Viem, že to nemusí mať úspech. Môže to byť prepadák. Ak si moju novú knihu ľudia kúpia, tak preto, že je to Fulghumova nová kniha. Neviem, či si potom povedia, že urobili dobre, a odporučia ju svojim známym. To sa ma spýtajte v januári, chce to čas.
V knihe sú teda hudobné ukážky a kresby ako akési bonusy pre čitateľa. Nechceli by ste to urobiť aj opačne, vydať cédečko s literárnymi bonusmi?
Tento projekt okolo knihy by mal mať na konci vydanie v podobe škatuľky. V nej bude cédečko a dve knihy. Mojím snom je, aby to niekto dočítal a chcel začať odznova.
Autor: ZUZANA KOMÁROVÁPraha - Bratislava
