cov žijúcich na východnom Slovensku. Má obavy, aby nezačala tiecť krv. "Rusi sa nás len tak nevzdajú." Na Slovensku je spokojná. "Tam som zarobila v prepočte asi desať dolárov za mesiac a museli sme z toho vyžiť celá rodina."

Početná komunita Ukrajincov, väčšinou repatriantov, žije v Medzilaborciach. Niektorí volili na konzuláte v Prešove, ale podľa Andreja Liptáka z mestského úradu ich prišlo málo, lebo to je z Medzilaboriec ďaleko. Žije tam približne 120 ľudí s ukrajinským občianstvom. Väčšina z nich požiadala o slovenské a podľa Liptáka "asi päťdesiati ho už dostali".

Prokip Kolisnyk učí na Prešovskej univerzite výtvarnú výchovu. Teraz je v Kyjeve. "Keď videl, čo sa deje, nevydržal. Musel tam ísť podporiť svojho kandidáta," hovorí manželka Vlasta. Po prvom kole povedal, že volil "pozitívnu zmenu", lebo by chcel, aby "Európa siahala až po Ural nielen geograficky".

Akademický maliar Atilla Duncsák sa do Košíc presťahoval pred štyridsiatimi dvoma rokmi. Na Všetkých svätých bol zapáliť sviečky na hroboch príbuzných v Užhorode, hoci musel pre vízum dvakrát cestovať do Prešova a zaplatiť tisíc korún. "Cestovali sme práve v deň volieb. Autobus nás odviezol len po hranicu, kde som sa preukázal zmluvou o zdravotnom poistení. Colníčka povedala, že tá u nich neplatí. Ja jej hovorím, že predsa túto zmluvu uznávajú v celej Európe. A ona na to: My nie sme Európa."

Duncsák už má nové občianstvo, ale aj on pozoruje dianie na Ukrajine. "Žijú tam moji priatelia. Je mi ich ľúto. Všetci veria, že keď zvíťazí Juščenko, bude lepšie. Lenže celá krajina je v zúfalej situácii. V Užhorode sú obchody ako v Paríži, národ však hladuje." MIKULÁŠ JESENSKÝ