Podľa neho sa Poľsko i Slovensko budú musieť prispôsobiť situácii, v ktorej sa kedysi ocitli západné krajiny, keď len z bývalého Československa emigrovali po roku 1968 státisíce ľudí. Vtedy im Západ poskytol dočasné alebo trvalé útočisko.
Slovensko však podľa Samsona na takúto situáciu nie je pripravené, lebo už dnes je na tom s udeľovaním politického azylu "biedne".
Zahraničnopolitický analytik Alexander Duleba povedal, že situáciu na Ukrajine treba v tejto fáze vnímať ako istú politickú hru a je zbytočné zatiaľ hovoriť o prípadných násilnostiach. Do úvahy prichádza podľa neho niekoľko scenárov, od sepratistických tendencií až po vyhlásenie výnimočného stavu, ktorý by posilnil pozíciu súčasného prezidenta Leonida Kučmu. Riziko rozpadu Ukrajiny považuje za reálne.
Slovenskí politici podľa Dulebu reagujú na dianie na Ukrajine primerane a z otázky, či susedné Poľsko nie je aktívnejšie, by nerobil "medzinárodné preteky, kto je väčší demokrat".
Podľa neho však bola Ukrajina vo vedomí verejnosti dlho ignorovaná a "aj elity sa tvárili, že takáto krajina ani neexistuje". Záujem o Ukrajinu vyvolali podľa Dulebu až médiá.
V piatok a v sobotu boli na Ukrajine aj politici zo Slovenska, poslanci ANO Iveta Henzélyová a Jozef Heriban a bývalý prezident Michal Kováč.
Pozorovateľ Peter Novotný z Občianskeho oka hovorí, že na Ukrajine "sme mali najväčšiu pozorovateľskú misiu v rámci organizácie ENEMO". Podľa neho prišlo na voľby 100 pozorovateľov zo Slovenska a v druhom kole 20 krátkodobých pozorovateľov v rámci OBSE.
Dôsledný prieskum záujmu slovenskej verejnosti o Ukrajinu neexistuje, ale sociológ Pavel Haulík odhaduje, že ľudia vnímajú tamojšie udalosti ako niečo vzdialené. Médiá opisujú Ukrajinu, ako keby tam bola situácia podobná nášmu novembru 1989, ale podľa Haulíka "to je vec, ktorá z nás vyprchala". Ukázalo sa to podľa neho nedávno, keď akcie na 15. výročie novembrovej revolúcie "vzbudili len veľmi malú pozornosť".
IGOR STUPŇAN
