BRATISLAVA - Kalamita v Tatrách otvorila aj diskusiu o tom, že ak chce štát lesy bez zásahov, musí nájsť peniaze. "Ochrana prírody je spoločenská objednávka, za ktorú by mal niekto zaplatiť," hovorí Juraj Vanko z Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
Zákon o ochrane prírody pred dvoma rokmi určil, že vlastníkom vrátane štátnych Lesov SR, ktorí nemôžu riadne hospodáriť, pretože ich les je v chránenom území, musí štát vyplatiť náhradu. Vlani na ňu ministerstvo životného prostredia dostalo 10 miliónov, v rozpočte na tento rok je to 100 miliónov. Lesnícky výskumný ústav však vypočítal, že štát by na to potreboval asi miliardu.
Ladislav Ambróš z ministerstva hovorí, že náhradu už vyplatili niekoľkým stovkám vlastníkov, zatiaľ dostali takmer 10 miliónov, a na stole má ministerstvo už ďalšie rozhodnutia o vyplatení 11,7 milióna. Celkovo podľa Ambróša žiadali súkromní vlastníci 120 miliónov a štátne lesy 238 miliónov. O spôsobe náhrady štátnym lesom rokuje ministerstvo životného prostredia s ministerstvom pôdohospodárstva, pretože, ako hovorí Ambróš, ide o "presun peňazí z jedného štátneho vrecka do druhého štátneho vrecka". V susedných Čechách problém vyriešili tak, že štátny lesný pôdny fond prešiel pod ministerstvo životného prostredia.
Súkromný lesník Vanko hovorí, že vyplatenie náhrad je skôr výnimkou, ministerstvo podľa neho vie, že nemá dosť peňazí, tak sa snaží hľadať chyby, aby oddialilo rozhodnutie. Spoločenstvo vlastníkov na Liptove majetkovú náhradu dostalo takmer po troch rokoch, aj to iba časť. "Žiadosť sme poslali 25. júna 2002, prvý raz nám ministerstvo odpovedalo 28. októbra 2002, odvtedy sme si vymieňali názory a listy," hovorí Vladimír Stankoviansky zo spoločenstva.
Ministerstvo chcelo rokovať najskôr s jednotlivcami, nie so spoločenstvom, nesúhlasilo so znaleckým posudkom. Najskôr podľa Bohdana Pálku, ktorý spoločenstvo vedie, posudok určil nárok na náhradu vo výške 8 miliónov na obdobie lesného plánu, čo je asi 10 rokov, ministerstvo však chcelo posudok na obdobie celého života lesa, čo je asi sto rokov. Spoločenstvu, ktoré hospodári v Demänovskej doline, kde je časť lesov v piatom stupni ochrany, časť v štvrtom a časť v treťom, to vyšlo na skoro 11 miliónov. Po takmer troch rokoch dostali 1,8 milióna ako náhradu za obmedzenie hospodárenia v piatom stupni ochrany na obdobie desať rokov. Medzitým sa zmenila legislatíva a so žiadosťou o náhradu v nižších stupňoch ich ministerstvo odkázalo na krajský úrad.
Ambróš hovorí, že rozhodovanie trvá dlho preto, že ide o novú agendu, ktorá je veľmi ťažká. "O majetkové práva sa 40 rokov nikto nezaujímal a majitelia mali vážne problémy dokladovať vlastníctvo." Listy vlastníctva mnohí nemajú dodnes.
Autor: haj
