Nízke Tatry nedopadli o nič lepšie ako vysoké. FOTO - JÁN ŠVANČARA
rozsiahle prírodné územie, ktoré predstavuje ekosystémy málo alebo vôbec nezmenené činnosťou človeka, rastlinné a živočíšne druhy, neživá príroda majú osobitný vedecký, výchovný aj relaxačný význam pre človeka, primárnou funkciou je ochrana prírody, kľúčovou je ochrana ekologickej integrity ekosystémov, platí zákaz hospodárskej exploatácie alebo nepriateľského využívania územia, využitie územia na vedecké, vzdelávacie, kultúrne a rekreačné účely je možné len v súlade s environmentálnym a kultúrnym poslaním parku, rekreačným využívaním územia parku únia nerozumie výstavbu športových a rekreačných zariadení, štátne orgány musia použiť primerané prostriedky na vylúčenie hospodárskeho využívania parku v prospech uchovania jeho prírodných, ekologických, geomorfologických a estetických hodnôt, únia odporúča, aby turisticky bola sprístupnená najviac jedna desatina národného parku, aby zostal dostatok miesta pre voľnú prírodu (divočinu). TANAP zatiaľ kritériám vyhovuje
Podľa medzinárodnej kategorizácie chránených území vyhovuje TANAP zaradeniu do kategórie národný park. Platí v ňom 3. až 5. stupeň ochrany. Ak by pokračovala jeho urbanizácia, mohol by byť preradený do predposlednej najnižšej kategórie (piatej). Okrem environmentálnych škôd by to bolo podľa ochranárov pre náš najstarší park hanbou. Podľa riaditeľa občianskeho združenia Živá planéta Petra Saba kľúčom k zosúladeniu ochrany prírody TANAP-u a turizmom je práve zonácia pripravená Správou TANAP-u. Spochybňovanie zonácie (A, B, C zóny) je spochybňovaním zmyslu národného parku.
Významné zoznamy, ktoré sa týkajú TANAP-u
Tatranský národný park je zaradený do siete Biosférických rezervácií sveta. Pri kandidatúre v Dohovore o ochrane Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO náš park začiatkom 90. rokov neuspel. Experti medzinárodnej únie na ochranu prírody, ktorí návrh posudzovali, už vtedy vytýkali prílišnú urbanizáciu na Štrbskom Plese a v ďalších lokalitách. Slovensko zaväzujú ďalšie medzinárodné dohovory, najmä globálny Dohovor o biologickej rozmanitosti aj smernice Európskej únie, podľa ktorých sa utvára celoeurópska sieť Natura 2000.
Autor: dro
