Turecko podľa poslanca KDH Františka Mikloška neuznáva genocídu z roku 1915, keď prišlo o život pol druha milióna Arménov. Jozef Banáš z SDKÚ namietol, že potom by sa malo hovoriť aj o genocíde na Ukrajine za stalinských čias. Vyslovil sa za dialóg medzi islamom a kresťanstvom. "Keď nám Turci podávajú ruku, bolo by veľkou chybou, keby sme ju pyšne odmietli." FOTO - ČTK

BRATISLAVA - Slovenská vláda má v Európskej únii presadzovať začiatok prístupových rokovaní s Tureckom. Zaviazal ju na to včera parlament, ktorý zároveň prijal aj uznesenie, že v Osmanskej ríši dochádzalo ku genocíde tamojších Arménov a že tento čin považuje za zločin proti ľudskosti.

Proti rokovaniu s Tureckom boli iba poslanci KDH, ktorí zároveň cez Františka Mikloška navrhli uznesenie o Arménsku.

Minister zahraničia Eduard Kukan bol spokojný, že parlament odobril rokovanie s Tureckom, ale uznesenie o Arménsku nepovažuje za dobré, lebo Turkov rozhorčí.

V rozprave Kukanovi oponoval predseda KDH a parlamentu Pavol Hrušovský, že odobrením rokovaní s Tureckom v skutočnosti "rozhodujeme o členstve Turecka v Európskej únii". Kukan povedal, že Turecku ide predovšetkým o to, aby sa rokovania vôbec začali, a neznamená to, že sa automaticky stane členom únie.

Mikloško povedal, že Turecko dodnes neuznalo genocídu Arménov z roku 1915 a verejné vyjadrenia o genocíde sa tam považujú za trestný čin. Podľa Mikloška sú práva arménskej menšiny v Turecku dodnes systematicky potláčané.

Okrem Slovenska prijali podobné vyhlásenia ku genocíde Arménov aj Kanada, Švajčiarsko, Európsky parlament, Taliansko, Vatikán, Libanon a Rusko.

Poslanec HZDS Tibor Mikuš navrhoval, aby sa o Arménsku hlasovalo neskôr, ale neuspel, a za Mikloškov návrh hlasovalo zo 128 prítomných 70 poslancov. Za okrem KDH boli aj HZDS, KSS, SMK a viacerí nezávislí poslanci. (sp)