nia uvedených druhov je ich nenáročnosť a úrodu môžeme, ale aj nemusíme oberať. Plody sú vhodnou surovinou na kuchynské spracovanie a zvyšok zužitkuje vtáctvo.

Po opadaní listov je čas na prípravu odrezkov okrasných krov. Vlastné rozmnožovanie je vhodné, najmä ak potrebujeme viac rastlín jedného druhu. Dobre sa rozmnožuje zlatovka, ríbezľa, pajazmín a trojpuk. Na tento účel vyberáme zdravé, rovné, jednoročné, nerozkonárené výhonky. Odrežeme celý výhonok, na ktorom odstránime spodnú, hrubšiu časť i nezdrevnatený vrchol. Potom odrezok rozdelíme na časti so šiestimi púčikmi alebo so štyrmi pármi púčikov. Horný rez je šikmý, tesne nad púčikom. Odrezky uchováme do jari v tmavom chladnom a bezmrazovom priestore s primeranou vlhkosťou. Uložíme ich do piesku v debničke, prípadne v črepníku.

Niektoré druhy trvaliek musia pri pestovaní zo semena prejsť obdobím chladu, aby vyklíčili. Látky brzdiace klíčenie, ktoré sú v obaloch semien, sa odbúrajú iba vplyvom nízkej teploty a vyklíčia až s príchodom nového vegetačného obdobia. Takéto "naprogramovanie" je typické najmä pre horské rastliny, napríklad prvosienku, poniklec, prilbicu či veternicu. Semená vysievame do nádob, ktoré necháme niekoľko týždňov v teple. Potom ich prenesieme von, kde je -2 až +6 stupňov. Výhodné je parenisko alebo chránené miesto v záhrade. Vonku zostanú až do jari, po oteplení by mali vyklíčiť.

Osivo určené na vysievanie v budúcom roku starostlivo uložíme. Semená väčšiny druhov zeleniny a mnohých kvetín si udržia klíčivosť niekoľko rokov. Klíčivosť sa síce postupne znižuje, ale nie natoľko, aby sa stali nepoužiteľnými. Kvalita osiva závisí aj od jeho uloženia cez zimu. Vrecúška so semenami dobre uzavrieme a prehľadne uložíme do škatule, ktorú dáme na suché chladné miesto. Ak máme na jar pochybnosti o ich klíčivosti, urobíme pred sejbou skúšku. (pav)