manžel chcel, aby som sa starala o rodinu. Deti chodili do súkromnej školy, platili sme im učiteľov jazykov, hudby. Teraz, keď si našiel inú ženu, som sa síce zamestnala, ale ako stredoškoláčka mám malý plat a aby som naďalej platila všetky položky, je vylúčené. Priateľky mi vraveli, že v niektorých krajinách platí zákon, že dieťaťu by po rozvode rodičov nemal klesnúť životný štandard. Ak otec zarába nadštandardne, mal by adekvátnou sumou prispieť aj na dieťa. Okrem toho mi vravia, že s rozvodom mám počkať do budúceho roka. Vraj aj u nás sa vtedy zmenia podmienky ohľadom výživného a budú platiť pravidlá ako v EÚ - bohatí manželia nebudú môcť prinášať na súd skreslené a výrazne podhodnotené údaje o svojich príjmoch, a ženy, ktoré bojujú za práva svojich detí, nebudú vyzerať ako chamtivé mrchy. Je to naozaj tak?
Kveta
Východiskom úpravy výživného a rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča na maloleté deti sú základné zásady vyplývajúce zo zákona č. 94/1963 Zb. o rodine, v znení neskorších predpisov (ďalej "ZoR").
Podľa paragrafu 26 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd ich práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu dieťa zverí do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu. Podľa paragrafu 85 ods. 1 ZoR vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým nie sú samy schopné sa živiť. Podľa paragrafu 85 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa paragrafu 85 ods. 3 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa paragrafu 85a ods. 2 ZoR, ak to majetkové pomery povinného rodiča pripúšťajú, možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať aj tvorbu úspor zabezpečujúcich najmä prípravu na budúce povolanie. A konečne, podľa paragrafu 96 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu.
p p p
Premietnutím týchto východiskových zásad, najmä zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a rodičov, ako aj zásady zohľadnenia nepredvídaných a náhodných nákladov do výšky výživného, je aj konštantná judikatúra (t. j. súdne rozhodnutia) slovenských súdov v rámci rozhodovania o výživnom a rozsahu vyživovacej povinnosti. To predovšetkým znamená, že životná úroveň detí po rozvode manželstva ich rodičov by sa nemala dramaticky zmeniť a mala by byť porovnateľná so stavom pred rozvodom. Účelom výživného je pritom úhrada nielen priebežne sa vyskytujúcich potrieb detí, ale aj všetkých potrieb potrebných pre ich všestranný vývoj. Pri úprave výšky výživného treba uvažovať aj o potrebách vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne aj celkom náhodné potreby.
p p p
Vzhľadom na vami uvádzaný manželov príjem vyššie stanovená výška výživného, než uvádzate v otázke (6000 korún), v žiadnom prípade neohrozí jeho životnú úroveň, teda zabezpečovanie jeho základných i ďalších odôvodnených potrieb. Pri stanovení výšky výživného treba tiež zohľadniť nielen jeho mesačný príjem, ale aj jeho celkové majetkové pomery, t. j. jeho hnuteľný i nehnuteľný majetok a celkový spôsob jeho života. Sumarizujúc: ak sú reálne možnosti a schopnosti niektorého rodiča široké, tak sú odôvodnené aj širšie (teda nadštandardejšie) potreby jeho detí, prospešné pre ich celkový vývoj, inak povedané, nemala by im ich životná úroveň klesnúť.
p p p
Súd je pri rozhodovaní o výživnom povinný z úradnej moci riadne objasniť skutkový stav veci a na ten účel si zaobstarať potrebné dôkazy. V tom- to smere je žiaduci a potrebný váš aktívny prístup a účasť v konaní.
Z rovnakých, ba v určitom smere ešte prísnejšie stanovených zásad úpravy vyživovacej povinnosti vychádza aj nový návrh zákona o rodine predložený Ministerstvom spravodlivosti SR.
p p p
Čo sa týka súvislosti s naším vstupom do EÚ, v oblasti rodinného práva sa stále zachováva značná autonómia národných štátov. To platí aj pre predpoklady na stanovenie úpravy výživného, ktoré vychádzajú z konkrétnej úpravy v príslušnom štáte. Ako však z uvedeného vyplýva, dosiahnuť uspokojivú výšku výživného vo vašom prípade umožňuje aj súčasná právna úprava platná v Slovenskej republike.
