ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV
Tridsaťpäťročný Peter je slušne zarábajúci právnik. Jeho o 11 rokov mladšia manželka chce ísť pracovať do Nemecka, kde má možnosť výborného uplatnenia. Ráta s tým, že Peter pôjde s ňou. On však nevie po nemecky a nemôže ani vykonávať prax právnika. Manželka hovorí, že by ho uživila, ale on má obavy, že tým bude trpieť. Druhá možnosť je žiť oddelene, dochádzať za sebou, kým sa Peter naučí po nemecky a získa predpoklady na dobre platené miesto.
Internetových čitateľov sme sa spýtali: Riešili ste aj vy podobnú dilemu? Ako ste sa napokon rozhodli a aké dôsledky malo toto rozhodnutie pre váš vzťah?
Život v cudzine je ťažký. Moja osobná skúsenosť je takáto: Najprv jeden z nás odišiel do cudziny a rok a pol sme pokračovali vo vzťahu na diaľku. Po tomto čase nastali problémy - buď bolo treba vzťah ukončiť, alebo mal ten druhý nasledovať prvého do cudziny. Po dvoch mesiacoch veľkej dilemy bolo rozhodnuté - aj druhý pôjde do cudziny. Napriek pomerne dobrej znalosti jazyka to bolo veľmi ťažké. Samozrejme, titul z vysokej školy sa mi neuznal, tak neostávalo nič iné, len ísť znova do školy a tentoraz tvrdo platiť za štúdium. Vzťah sa vyvinul k sobášu. Po čase však život k cudzine viedol k zmene osobnosti - ľudia sa dokážu veľmi zmeniť a vytvoriť si úplne nové priority, o ktorých by na Slovensku ani neuvažovali. Táto zmena nás nakoniec doviedla k rozvodu. Pri presídlení do cudziny treba teda rátať s tým, že ľudia sa menia, a to dosť radikálne, musia sa prispôsobiť novému životu, inak to nezvládnu. To znamená, že z pôvodných partnerov sú zrazu úplne iní ľudia a aj vzťah sa musí zmeniť, inak neprežije.
p p p
Ja by som to asi riskol, a išiel s ňou. Nič horšie, ako to, že sa vráti domov, ho nečaká. Život bez rodiny nie je život. Nedávno som čítal pekný postreh: ak neriskuješ všetko, riskuješ omnoho viac.
p p p
Mám známeho, ktorý takúto dilemu riešil pred pár rokmi. Ako to dopadlo? Rozviedli sa. Jeho manželka trvala na odchode, on tu mal dobrú prácu. Nakoniec odišla aj s dcérou a on ostal tu. Práca však nebola taká, ako si to predstavovala, bývala často chorá, nemohla si dovoliť ísť maródiť a prednedávnom zomrela v zahraničí. Ich dcéra je dnes na Slovensku a otec sa o ňu stará. Z jej rozprávania vie, že to nebolo ružové, aj keď pani mala vysokoškolské vzdelanie, ovládala anglický jazyk a mala tam istú prácu. Žiaľ, nevyšlo to.
p p p
Žijem v zahraničí aj s manželkou, odišli sme pred vyše pol rokom a rozhodne si nesťažujem. Nemali sme prácu hneď obidvaja, ale časom sa to vyriešilo. Netrpíme tu samotou, Slováci sú dnes už po celej EÚ, ani neviete, kto vám na ulici rozumie. Pri plate, ktorý dostanem, sa môžeme ísť pozrieť na Slovensko kedykoľvek, takže home-sick nemáme. Dôvod nášho odchodu bol jednoduchý - už ma nebavilo stále sa dohadovať so šéfom, aby mi o pár tisíc zvýšil plat. Nejde však len o peniaze, človek získa rozhľad, môže ísť ďalej študovať postgraduál, na ktorý by si na Slovensku nikdy nenašetril, zistí, že svet nie je len Slovensko.
p p p
Žijeme s manželkou a dcérou v Nemecku vyše troch rokov. Pracujem tu len ja, manželka je doma s malou. Vychádzame spolu dobre, lebo našou spoločnou prioritou je rodina. Na rozdiel od Slovenska tu nie je škôlka na celý deň, takže so zamestnaním ženy-matky je to ťažšie. Môj názor je, že táto situácia je skúškou manželstva. Ak ju vydržíte, váš vzťah sa upevní bez ohľadu na spôsob riešenia. Osobne však pochybujem, že čerstvá absolventka zarobí v Nemecku viac než schopný právnik na Slovensku. Životné náklady sú v Nemecku asi 2- až 3-krát vyššie ako na Slovensku.
p p p
Odišla som s manželom do zahraničia a dnes to veľmi ľutujem. Na Slovensku som mala dobrý džob, o akom tu nemôžem ani snívať, pretože naň treba perfektne ovládať anglický jazyk. Myslela som si, veď sa máme radi, všetko spolu zvládneme, lenže v dnešnej dobe byť závislý od partnera nie je nič príjemné. Dáva mi to poriadne pocítiť a keď sa posťažujem na samotu, vysmieva sa mi. Rozvádzame sa.
