"Deti si pri trénovaní občas aj poplačú, ale vždy im hovorím - nesmie vás položiť, keď sa vám niečo nepodarí," hovorí trénerka.

Popri niekdajších hviezdach československého bicyklebalu - známych bratoch Pospíšilovcoch, sme za starých čias mohli sledovať aj umenie cyklistickej krasojazdy. Vtedy sa ešte nevedelo, že tieto dve odvetvia sálovej cyklistiky u nás na dlhý čas celkom vymrú. Prvý, a zatiaľ posledný pokus oživiť šport s vyše storočnou tradíciou aj na Slovensku, sa podaril pred piatimi rokmi v Kolárove.

Keď v miestnej športovej hale pred týždňom vrcholili prípravy na piate majstrovstvá sveta, trénerka Andrea Hajdú sa neodvážila odhadovať žiadne výsledky. Iba opakovala, že by bola šťastná, keby naši dokázali dobehnúť Maďarov. "Šance sú slabé, ale musíme sa na to pozerať pozitívne."

Na majstrovstvách v Tate

Dejiskom majstrovstiev sveta bola maďarská Tata a všetko stálo a padalo na šiestich minútach, počas ktorých sa predstavovali krasojazdkyne a krasojazdci z rôznych štátov. Medzi nimi boli v juniorských kategóriách samostatnej, párovej a štvorčlennej jazdy aj členovia nášho doposiaľ jediného klubu tohto druhu športu na Slovensku.

"Dopadlo to nad očakávanie dobre, máme obrovskú radosť," hovorí trénerka. "Tí najlepší na svete - Nemci, Česi a Švajčiari, ostali na špici, ale nás najviac potešilo, že sa nám podarilo prekonať Maďarov. Už aj predtým sme sa s nimi mohli porovnávať, oni však majú predsa len väčšiu rutinu."

Ako si vyšliapať krasojazdu

Bolo to v apríli roku 1998, keď sa Maďari rozhodli s podporou Nemcov odštartovať na Slovensku sálovú cyklistiku. Andrea Hajdú netuší, ako sa dostali práve do Kolárova, ale keď na obecnom úrade hľadali niekoho, kto by oslovil deti zo všetkých miestnych škôl, aby si pozreli krasojazdu, voľba padla na ňu. "Učím na miestnom gymnáziu telesnú výchovu. Viaceré deti o tento šport prejavili záujem, a tak som sa v tom, ani neviem ako, ocitla."

Ako si treba krasojazdu vyšliapať, vtedy ešte trénerka netušila. Budúci maďarskí kolegovia jej nechali jeden bicykel a vstupenky na majstrovstvá Európy juniorov v sálovej cyklistike, ktoré v tom roku organizovali. Úprimne priznáva, že čosi také predtým nikdy nerobila a zo začiatku to bolo na ňu príliš veľa. "Z istého uhla pohľadu to celé zostalo na mne. Okrem tréningov mám totiž na starosti kopce papierovačiek, vybavovačiek, korešpondencie či rôznych žiadostí."

Chytiť, podržať, nezhodiť

Krasojazda zaujala dievčatá aj chlapcov. Andrea Hajdú si vybrala takých, ktorí by zvládli základy gymnastiky, lebo tieto predpoklady sú podľa nej pri krasojazde tiež dôležité.

"S prvými záujemcami sme dvakrát do týždňa chodievali do maďarských klubov, aby sme odkukali aspoň základné prvky. S týmito nováčikmi som však pracovala len rok, potom prišli nové deti, a tie už štyri roky tvrdo trénujú," ukazuje na svojich zverencov.

Situácia v klube je po piatich rokoch tvrdej driny oveľa priaznivejšia ako na začiatku. Trénerka spočiatku nevedela, ako má dieťa chytiť a podržať tak, aby nespadlo, a zároveň ho nebrzdiť. Neraz sa stalo, že ho nechtiac zhodila z bicykla. "Pomohli nám trénerské školenia v Maďarsku, teraz by sme sa radi išli inšpirovať aj do Nemecka," hovorí.

Aké je byť jediným

Na približne rovnakej úrovni objavovania krasojazdy sú aj iné európske krajiny. Belgičania, Ukrajinci či Maďari tento šport tiež predtým nerobili, no väčšinou majú lepšie vyhliadky vďaka väčšej regionálnej podpore.

"Zo začiatku nám chýbali kontakty s Českou republikou, dnes sa však aj vďaka nim naučíme za rok to, čo nám predtým trvalo tri." Pomoc je obojstranná. Napríklad krasojazdu štvoríc trénujú Česi tiež len tri roky a chodia sa radiť do slovenského klubu. Fígeľ je v tom, že slovenský klub môže požiadať o radu nemeckého trénera, ktorý má na konte majstrov sveta, no české kluby sú pre Nemcov priamym konkurentom, preto sa s ním môžu poradiť len sprostredkovane cez jediný slovenský klub. "Komunikujeme takto cez seba, vzťahy sa o to lepšie rozbiehajú a zdokonaľujeme sa aj v jazyku," hovorí Hajdú. "Náš klub je maličký. Už sme sa pokúšali s niekým skontaktovať aj u nás, ale ľuďom sa zrejme nechce, keď úspech nie je zaručený."

Najprv sa učíme padať

Ako sa z nováčikov stávajú krasojazdci? V prvom rade sa treba naučiť bezpečne zoskočiť z bicykla. Nie vždy sa to podarí. Keď sa človek zľakne a nie je pripravený na kritickú situáciu, pristátia bývajú tvrdé. "Padáme dosť často, už sme tu mali aj zlomeninu," hovoria dievčatá, ktoré mali v čase príprav na majstrovstvá pred sebou aj náročnú jazdu vo štvorici. Musia sa v nej dokonale zladiť a pritom ani náhodou nevychádzať z rovnováhy.

Cviky na bicykli vyzerajú naoko jednoducho, niektoré však dozrievajú aj dva roky, kým sa môžu využiť v súťažnej zostave. Medzi najľahšie patria tie na dvoch kolesách a s kormidlom v rukách. Náročnejšie to začína byť pri jazde "bez rúk". Potom nasledujú cviky s kormidlom, v kormidle, na kormidle, na sedadle či na jednom kolese. Najťažšie sú cviky spojené s jazdou dozadu a cvičenie rovnováhy na jednokolesovom bicykli.

Aj bicykle majú charaktery

Našťastie, preč sú časy, keď si deti museli nosiť bicykle na pleciach hore-dolu podľa toho, v ktorej telocvični v meste bolo práve voľno. Teraz sa stretávajú v športovej hale, len musia prísne dodržiavať harmonogram.

"Je fajn, že tu máme parkety. Sú síce staré, ale rovnako dobré ako korková či plávajúca podlaha v moderných telocvičniach," hovorí trénerka. "Akurát ich pred každým tréningom musíme poumývať, prach totiž spôsobuje šmyk." Gumy si cyklisti musia šetriť, jeden pár stojí štyridsaťtisíc. Navyše, majú špeciálne ventily, na ktoré treba špeciálnu pumpu. Zohnať ju na Slovensku tiež nebolo jednoduché.

Bicykel krasojazdcu vyzerá na prvý pohľad ako obyčajný bicykel s "baraním" kormidlom. Odlišuje sa však pohonným systémom, má inú reťazovú a pohonnú časť, inak formované sedadlo. Aby sa s ním dalo dobre manévrovať, musí mať ľahkú konštrukciu. Aj v charakteroch bicyklov bývajú dosť veľké rozdiely. Veľmi dobré sú české, ale podľa trénerky sú akési vyhúknuté, nemecké akoby boli ladnejšie, ale, samozrejme, sú drahšie.

Niet času len tak sa pokotúľať

Podmienky súťaže krasojazdcov prebrali v slovenskom klube od Nemcov. Na majstrovstvá sveta idú vždy tí dvaja z kategórie jednotlivcov, párov alebo štvoríc, ktorí majú najvyšší počet bodov z predchádzajúcich súťaží - z majstrovstiev Slovenska a Európy. "Viac detí už dosiahlo počet bodov, s ktorými môžu konkurovať aj silným zahraničným súperom. Verím, že sa medzi nich dostanú postupne všetci," hovorí trénerka.

Mnohí ľudia u nás sálovú cyklistiku stále nepovažujú za šport. Kolárovskému klubu zatiaľ mestský úrad vychádza v ústrety, ich aktivitu aj obyvatelia vnímajú z roka na rok lepšie. Slovenský zväz cyklistiky je s výsledkami spokojný.

Tento rok v klube odštartovali dokonca aj bicyklebal, a to je vraj veľká vec. Získali totiž licenciu na dvoch českých cyklistov, ktorí minulý týždeň prvýkrát, a výborne, reprezentovali na majstrovstvách sveta Slovensko.

Andrea Hajdú sa za päť rokov naučila, ako učiť deti krasojazde, no sama ju stále neovláda. Jej snom je vyskúšať si ju vo dvojici. "Nie je kedy, a navyše by ma musel niekto viesť. Nemám čas sa tu hore-dolu kotúľať," hovorí. "Niekedy sa deti hnevajú, že ich príliš ženiem, ale hádam to stojí za to. A časom presvedčia aj rodičov, ktorí im držia palce. Na každého príde čas, ak vydrží."

Krasojazda je akrobatická jazda na bicykli a patrí do odvetvia sálovej cyklistiky. Trénuje sa jednotlivo, vo dvojiciach alebo štvoriciach. Jazdci si vyberú prvky zo zoznamu cvikov, v ktorom je prevedenie každej figúry presne popísané, vykreslené a tiež podľa obtiažnosti náležite ocenené. Zoznam ponúka pre jednotlivcov 290, pre dvojice 395, a štvorice 431 cvikov. Zostava jednotlivca má 28, dvojice 22 a štvorice 25 cvikov, ktoré musia byť usporiadané v presnom poradí do limitu 6 minút.

Bicyklebal - športová loptová hra dvojčlenných družstiev na osobitne upravených bicykloch, v ktorej sa góly strieľajú predným alebo zadným kolesom.

Tohtoročné majstrovstvá sveta v sálovej cyklistike priniesli krasojazdcom zo Slovenska zatiaľ najväčšie vzrušenie. FOTO - ARCHÍV ANDREY HAJDÚ

Kluby sálovej cyklistiky, do ktorých patrí bicyklebal a krasojazda, majú v Česku a Nemecku vyše storočnú tradíciu. FOTO - ARCHÍV KLUBU SÁLOVEJ CYKLISTIKY ZLÍN