Tigria láska je obrovská. Mico Ivetu Radičovú vždy celú oblíže.
S manželom Stanom máme krstňa, ktoré dnes váži okolo 250 kilogramov. Ide o jaguáricu Vikinu, ktorú sme zachraňovali, keď sa narodila. Bola maličká, krásna a jej mamina ju odmietala chovať. Už pri jej krste som skončila u lekára, pretože Vikina okamžite prejavila svoju slobodnú povahu a totálne ma doškriabala.
Spomínam si na obdobie, keď sme ešte bývali inde, a ja som prišla domov s malým zajačikom v náručí. Stano ma privítal - fajn, ale teraz ho choď vrátiť. Už sme mali totiž doma mačky aj psíka, preto mi začal klásť praktické otázky. Napríklad: kde chceš brať trávu? Debata sa vyhrotila natoľko, že mi dal na výber - on alebo zajac. Pár sekúnd som naozaj váhala...
Najnovšie máme doma už tretiu mačku. Na ulici sa čosi drobné hlasno domáhalo mojej pozornosti, a ja som neodolala. To malé mačiatko už dalo do pozoru staršie mačky, ktoré spočiatku žiarlili, no potom sa s ním zmierili.
Na prázdniny k nám chodieva aj mačička mojej dcéry. Je to túlavé dedinské mačiatko Čučník, ktoré sa znáša s našou princezničkou Sisou, autistickým Šimonom aj najmladším Riškom. Stano sa zo začiatku bránil, používal racionálne argumenty, ale dnes ich má aj on veľmi rád. Mali by ste vidieť, ako ho zlomia už iba tým, že sa naňho všetky tri naraz s láskou posadia.
Okrem mačiek máme aj zlatého retrievera Dannyho, ktorý by si zaslúžil medailu, pretože celý ten mačinec trpezlivo znáša. Musím však naňho prezradiť, že keď sme boli na dovolenke, dcéra musela dávať mačkám žrať až pred plot, lebo Danny ich nepustil ani do záhrady, nieto ešte do domu. To všetko mi však ešte nestačí, a tak sa chodievam poláskať so sibírskym tigrom Micom, ktorého poznám tiež odmalička. Dnes už váži 420 kilogramov a dobre sa mu darí u pani Iršovej, ktorá chová jedenásť takýchto šeliem. Zachránila ich rod pred vyhynutím. Tieto veľké, majestátne zvieratá sú veľmi priateľské, treba však pri nich dodržiavať jednu zásadu: nikdy sa im neotočiť chrbtom. Nelovia totiž tak ako iné tigre, ale počkajú si, kým sa im obeť obráti chrbtom, a vtedy zaútočia. Mačkovité šelmy sú pre mňa symbolom slobody, preto ich milujem.
Pred zvieraťom sa nemožno pretvarovať. Vycíti všetko. U sibírskych tigrov mám jediný problém: dokonale ma celú "umyjú". Vyžaruje z nich niečo zvláštne a mnohí tvrdia, že ak s nimi strávia, hoci aj len pred mrežou, istý čas, pozitívna energia ich neminie. Takáto neverbálna komunikácia so zvieratami mi kompenzuje problémy súčasného sveta, v ktorom treba byť stále v strehu, pretože všade číha ľudská zrada a podvod. Zviera vždy vráti to, čo mu človek dáva. V dobrom aj v zlom. Mám pocit, že zvieratá nám dávajú oveľa viac, ako sme my schopní dať im.
Zaznamenala BARBORA LAUCKÁ
FOTO - ARCHÍV IR
