Makaky - prví obyvatelia indonézskej džungle v pražskej zoo.
Pražská zoo je zrejme jedinou zoologickou záhradou na svete, o ktorej skomponovali operu. Volá sa Plávaj, Gaston, plávaj! a rozpráva o osude tuleňa, ktorý pred pár rokmi v čase ničivej povodne plával po rozvodnenej Vltave do Labe a do Nemecka. Tam ho síce chytili, vyčerpané zviera však, žiaľ, pri návrate domov uhynulo. Gaston sa stal symbolom devastácie, ktorá zničila jednu z najkrajších európskych zoo. Tá sa však, našťastie, na rozdiel od nešťastného zvieraťa, dokázala spamätať. Tragédiu dnes už pripomínajú iba fotografie záchranárskych prác a záhrada, rozprestierajúca sa vo vilovej štvrti Trója, je opäť krásna. Nielen vďaka rekonštrukciám, ale aj novinkám. Napríklad pavilónu s indonézskou džungľou. Stavbu, ktorá nemá v európskych zoo obdobu, otvoria pre návštevníkov oficiálne pozajtra, jej zvierací obyvatelia si však uprostred pralesa užívajú už niekoľko týždňov.V deň, ktorý sme si vybrali na návštevu indonézskeho pavilónu, padal na Prahu prvý sneh a pomaly sa menil na hustý dážď. Nebolo veľa ľudí, ktorí by sa v takom nečase potulovali po parku. Zvieratá boli zalezené pod prístreškami a po cestičke sa ponáhľal iba zmáčaný ryšavý kocúr. Hlasno mňaukal, aby ho konečne niekto z ošetrovateľov prichýlil v sklade potravy.
Jediný, komu lejak evidentne neprekážal, bol Albert. Ani nie ročné mláďa ľadového medveďa neprestajne skákalo hlavičky a pupkáče do vodnej priekopy. Keď sa vynorilo spod vody, vyskočilo na múrik a nalepilo sa na hrubé plexisklo ohraničujúce medvedinec, takže sme ho mali na dosah ruky. Medveď sa nám pyšne vypínal pred nosom, aby sme ho chválili za jeho kúsky. Bol taký neodolateľný, že sme sa od neho, dážď-nedážď, nedokázali odtrhnúť dobrých dvadsať minút. Až keď nám už z kabátov tieklo rovnako ako z jeho kožucha, uvedomili sme si, kvôli čomu sme tu, a rýchlo sa ponáhľali do tepla indonézskeho pavilónu.
Od otvorenia ho vtedy delili ešte dva týždne a práce boli v plnom prúde. Vŕtačky vŕtali, kladivá búchali, kde-tu stálo lešenie a robotníci montovali sklá obrovských akvárií. No šumel tam už vodopád, zelenalo sa tropickými kvetmi, v jazierku plávali korytnačky a na pravých lianách sa hojdali prví obyvatelia - makaky sviňochvosté.
Horolezci záhradníkmi
Pavilón indonézskej džungle nahradil niekdajší opičinec. Nie preto, že by opičí pavilón zmietla povodeň, no slúžil už päťdesiat rokov a za ten čas zostarol a prestal vyhovovať modernému chovu zvierat. Prvý výkop sa udial pred vyše dvoma rokmi a na koncepcii sa podieľal široký tím odborníkov. Inšpirovali sa podobným pavilónom v newyorskom Bronxe, ale ani ten nie je korunovaný obrovskou sklenenou kopulou, v ktorej krúži exotické vtáctvo a šplhá sa indonézska flóra.
Dohromady v pavilóne rastie asi 1600 rastlín, ktoré vídať v indonézskej džungli. Niektoré sú v úctyhodnej výške, takže ich museli sadiť horolezci. Pôvodne mali byť medzi živé kvety zamiešané aj umelé imitácie. Najmä v opičom teritóriu, aby opice nespásli všetku výzdobu. Lenže, zvedavé opičky umeliny veľmi zaujali, začali ich žuť a obhrýzať a tak ich zase rýchlo odstránili, aby vzácnym zvieratám nespôsobili zažívacie problémy.
Liany z Kostariky
Unikátom pavilónu sú ozajstné liany. Kým vo väčšine zoo siahnu po imitáciách, do Prahy dva kilometre lián doviezli z Kostariky. Nie sú síce zelené, ale drevnaté, lenže aj v pralese je iba isté percento živých lián, zvyšok uschýna a odumiera.
Umelé liany budú len v časti, kde sú orangutany. Tam totiž hrozí, že zdrevenené liany by ich neuniesli, polámali by sa pod ich váhou a opice by sa zranili.
V deň našej návštevy sa už na lianách hojdala tlupa makakov. Na to, že v novom prostredí boli len druhý deň, vyzerali aklimatizované. Malé opíča na liane cvičilo ako na hrazde, niektoré opice z bezpečnej vzdialenosti sledovali šumiaci vodopád a veľký samec sa hrdo prechádzal po brehu vodnej priekopy, ktorá ohraničuje jeho teritórium. Z času na čas na nás vyceril riadne tesáky, aby dal najavo, kto je pánom jeho ostrova.
Deň predtým sa vraj makaky trošku báli a spočiatku iba nedôverčivo nakukovali z klietky, no potom sa najdrzejší John osmelil a vydal sa skúmať nové územie. Keď dal signál, že je všetko O.K., nasledovali ho druhovia a družky. Chvíľku sa síce pri každom hluku sťahovali späť do bezpečia klietky, dnes ich však už pracovný ruch naokolo zjavne nerozptyľoval.
Ryby na konári
Kto vlastne bude indonézsky pavilón obývať? Cicavce, plazy, obojživelníky, ryby. V oddelení nokturno budú žiť zvieratá milujúce noc. Napríklad kalone. Tieto netopiere nebudú v teráriách, ale budú visieť priamo v temnej chodbe a poletovať nad hlavami návštevníkov. Aj v akváriách budú rôzne unikáty. Napríklad rybky - striekače, ktoré zostreľujú hmyz nad hladinou prúdom vody.
Vody, ktoré pretekajú pavilónom, budú mať príliv a odliv, presne ako v prírode. Ráno, okolo desiatej vyvrcholí príliv, okolo obeda bude maximálny odliv. Vďaka nemu budú môcť návštevníci sledovať ďalšieho unikátneho obyvateľa. Ryby lezce, ktoré v mangrovníkových lesoch vyliezajú pred prílivom na korene a konáre stromov a slnia sa a za odlivu zase preliezajú bahnom, hľadajú potravu a obhajujú si teritóriá.
Medzi vtákmi
Kŕdle vtákov poletujúcich priamo nad hlavami návštevníkov tvoria v indonézskom pavilóne najmä holuby, ryžovníky a majny Rotschildove. Tieto biele vtáky sú dnes vo voľnej prírode už vyhubené a chovajú ich iba zoologické záhrady. Práve v Prahe majú veľmi úspešný chov. Možno niekoho prekvapí, že v džungli nebudú papagáje. Ary a amazoňany sú však typické pre juhoamerickú džungľu, v Indonézii stretnete iba papagájiky lory. Tie síce v pražskej zoo chovajú, sú však veľmi vzácne. Vo voľnom priestranstve pavilónu predsa len nebudú mať chovatelia až taký prehľad o operených zverencoch, preto je riskantné umiestniť tam vtáky, z ktorých sú v záhrade iba dva kusy. Pavilón ešte nie je vyskúšaný a môže sa stať, že opice sem-tam aj nejakého vtáka chytia a zabijú, a aj návštevníci sú nevyspytateľní. V zoo preto nechcú riskovať a ako prvé vypustia do priestoru vtáky, ktoré sa dobre rozmnožujú a až keď sa podmienky osvedčia, pridajú ďalšie vzácnejšie druhy.
Zachránené z hrncov
Asi pred dva a pol rokom zabavili v Hongkongu niekoľko tisíc pašovaných korytnačiek, ktoré mali skončiť v reštauráciách najmä v USA a Ázii. Časť zachránených zvierat deportovali do Európy a veľa z nich sa dostalo do pražskej zoo. Práve ony si dnes spokojne plávajú v jazierkach indonézskej džungle. A nielen ony, ale aj korytnačky ako batagur riečny či kalagur bornejský, ktoré sú tesne pred vyhubením. Napríklad v Európe sú iba dva kusy kalagura, jeden samec v Británii, samička v Poľsku. Teraz sa zišli v pražskej džungli, kde sa chcú pokúsiť o ich mláďatá.
Jedovaté draky
Najexotickejším návštevníkom indonézskeho pavilónu však určite bude párik varanov komodských. Mali by doraziť práve dnes. Sú to najväčšie jaštery na svete, opradené mnohými legendami. Môžu vážiť až stopäťdesiat kíl, merať tri a pol metra a už len ich uhryznutie je smrteľné. Živia sa totiž mršinami - ich pach zachytia na tri kilometre - a tak sa v ich slinách nachádza množstvo toxických baktérií. Ak teda zviera, ale aj neopatrný človek, prežije útok komodského draka, často umrie na infekciu. Hovoriť by o tom mohol napríklad exmanžel Sharon Stoneovej, ktorý sa ako prominentný návštevník dostal v USA do klietky s varanmi a jeden ho napadol. Hoci na mieste dostal špičkovú lekársku pomoc, s následkami nepríjemného incidentu sa trápil ešte niekoľko týždňov.
V Čechách sa doteraz varanmi pýšili iba v Plzni. Dokonca sa tešili aj na mláďatká, ktoré sa inak, s výnimkou Indonézie a USA, nedarí rozmnožovať v zajatí. Žiaľ, napokon aj v Plzni celkom vyvinuté mláďatá pár dní pred vyliahnutím z neznámych príčin uhynuli.
V Prahe však veria, že práve vďaka mimoriadnym podmienkam, ktoré budú mať varany v indonézskom pavilóne, budú prvou európskou zoologickou záhradou, kde sa dočkajú vzácnych mláďatiek.
Prezidentská intervencia
Aj dospelý varan komodský je však v zoologických záhradách zriedkavým obyvateľom. Indonézania si svoje vlajkové zviera chránia. Každé, ktoré má opustiť krajinu, musí mať súhlas od samotného prezidenta. Preto bol do celej transakcie zainteresovaný aj český prezident Václav Klaus, ktorý zaintervenoval zo svojho postu a pomohol získať chovný párik z Taman Safari. Právom teda bude spoločne s indonézskym veľvyslancom prvým návštevníkom unikátneho pavilónu, ktorý sa slávnostne otvorí tento pondelok o jedenástej.
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Varan komodský, najväčší jašter na svete.
Posledné revízie a pavilón je hotový.
