ani tak nemali nazývať.
Vo všeobecnosti platí, že zelený čaj sa pije bez akýchkoľvek príchutí a sladidiel. Jeho autentická chuť je lahodnejšia ako napríklad chuť červeného či čierneho čaju. Našťastie som v Bratislave objavil obchod, kde majú dobrý sypaný zelený čaj. Majú dokonca sen-cha, ban-cha aj genmai-cha. Viete, aký je medzi nimi rozdiel?
Cha (čítaj "ča") znamená po japonsky čaj. Existujú určité kvalitatívne triedy japonského zeleného čaju, ktoré závisia od spôsobu spracovania a obdobia zberu lístkov. Z jedného čajovníka sa môže brať úroda maximálne štyrikrát do roka. Prvý zber (ičiban) sa robí na jar, druhý (niban) na prelome júna a júla, tretí (sanban) v lete a na jeseň robíme posledný zber (yonban).
Čaj najvyššej kvality pochádza z prvého zberu. Pri všetkých neskorších zberoch jeho cena aj kvalita klesajú. Ban-cha je čaj nízkej kvality, vyrobený z väčších a tvrdších lístkov pozbieraných aj so stonkami v letnom a jesennom období. Sen-cha je stredná trieda a je to najrozšírenejší, štandardný zelený čaj. Tvorí 80 percent zeleného čaju na japonskom trhu. Najvyššou triedou je gyokuro, podobný čaju sen-cha, je však kultivovaný bez priameho pôsobenia slnka, čo mu zaručuje typickú vôňu a menej trpkú chuť. Genmai-cha je zmesou praženej hnedej ryže a ban-cha alebo sen-cha.
A je tu ešte jeden druh zeleného čaju - prášok zvaný mat-cha, tradičný zelený čaj, ktorého popularita bola pôvodne taká veľká, akú má dnes žiadaný Sen-cha.
Pitie čaju je v Japonsku silnou tradíciou. Na umenie, úzko spojené s filozofiou zen, ho povýšil v 16. storočí istý Sen-no-Rikyu, ktorý určil presné pravidlá tejto ceremónie. Používal pritom zelený čaj rozdrvený na prášok, teda Mat-cha.
Mimochodom, viete, že rozdiel medzi čiernym a zeleným čajom je iba v tom, či prešli kvasením, alebo nie? Zelený čaj, to sú jednoducho obrané a vysušené lístky. Zachováva si preto zelenú farbu. Čierny čaj prešiel kvasením, ktoré zmenilo farbu lístkov. Oba však pochádzajú z jedného druhu čajovníka.
Prvé semienka čajovníka priviezli do Japonska budhistickí mnísi z Číny v 12. storočí. Odvtedy Japonci pestovali a pili iba zelený čaj. (Hoci niektorí farmári sa pokúšali a stále pokúšajú aj o produkciu čierneho čaju, v Japonsku sa nikdy veľmi neudomácnil.) Do Európy priviezli zelený čaj obchodníci Hodvábnou cestou z Číny. Európanov však nenadchol, viac im zachutil polokvasený a neskôr úplne kvasený, teda čierny čaj. V 17. storočí začala Británia prevádzkovať na Srí Lanke a v Indii veľké manufaktúry na výrobu čierneho čaju, čo je dôvod, prečo vy pijete hlavne čierny čaj, a my zas zelený.
Zelený čaj pijeme ako vodu, hoci obrad pitia čaju by bol osobitnou témou. Čaj pijeme ráno, na obed, večer, zelený čaj je s nami vždy a všade, v reštaurácii vás ním pohostia, len čo si sadnete, a ani zaň neplatíte. Pri čaji relaxujeme, pijeme ho na uhasenie smädu, je to aj liek. Obsahuje katechín a flavonoid, preto má horkú chuť, a hovorí sa, že je dobrou ochranou proti rakovine. Niektoré štatistiky naozaj hovoria, že ľudia žijúci pri čajovníkových poliach, ktorí pijú veľa silného zeleného čaju, bývajú zriedkavejšie onkologickými pacientmi. Obsah katechínu sa kvasením znižuje, takže čierny čaj ho má menej. Dokonca som počul, že najlacnejší zelený čaj Ban-cha má viac katechínu a menej kofeínu, než drahý zelený čaj.
A ešte posledná informácia o čaji - ak ho práve popíjate, všimnite si, či sa obláčik pary vznáša priamo nad šálkou. Ak je to tak, my v Japonsku veríme, že sa stane niečo zázračné.
Autor: MASAHIKO
