Smer a rýchlosť vetra meria Slovenský hydrometeorologický ústav na 27 synoptických staniciach, kde má stále prehľad o podmienkach a prúdení vetra. Na ďalších 80 klimatologických staniciach merajú meteorológovia vietor počas celého dňa. Podľa údajov zo staníc zisťujú nielen aktuálny stav vetra, ale robia aj dlhodobé analýzy, napríklad pre potreby poisťovní, ktoré chcú vedieť, ktorá lokalita je veterná, kde býva viac búrok.

Fakty o vetre

* výskyt silného vetra je u nás viazaný na búrky a na atmosférickú cirkuláciu,

* v chladnom polroku je cirkulácia atmosféry v stredných zemepisných šírkach živšia, preto je silný vietor častejší ako v lete,

* výskyt silných vetrov rastie s nadmorskou výškou, ale vplyvom rozloženia pohorí môže vietor zosilnieť aj inde, napríklad Devínska brána (zníženie terénu medzi Alpami a Karpatmi), Popradská kotlina, Košická kotlina, horské sedlá,

* priaznivé podmienky pre vietor sú aj v nížinách, menej v úzkych dolinách a uzavretých kotlinách.

Výskyt vetra

* priemerný výskyt dní s vetrom, ktorého priemerná rýchlosť je najmenej 62 kilometrov za hodinu, býva na hrebeňoch Vysokých a Nízkych Tatier 50 až 100 dní do roka, v Devínskej bráne 15 až 30 dní (Bratislava - letisko 30 dní), v Košickej a Popradskej doline do 20 dní, v otvorených polohách nížin 10 až 12 dní, v uzavretých kotlinách do 5 dní,

* priemerný počet dní s víchricou (najmenej 75 kilometrov za hodinu) je asi 20-krát nižší,

* orkán (priemerne najmenej 118 kilometrov za hodinu) je v Popradskej kotline zhruba raz za 50 rokov, na Lomnickom štíte raz za dva až tri roky, na Skalnatom plese raz za rok.

Najvyššie namerané rýchlosti vetra v Tatrách (rok 1965)

Hoci najvyššia stanica je na Lomnickom štíte, najrýchlejší tzv. padavý vietor zaznamenali meteorológovia na Skalnatom plese 29. novembra 1965. (Zdroj: Slovenský hydrometeorologický ústav)