jeho stabilitu a zväčšili steny lesa, do ktorých sa môže vietor ľahko oprieť.
Dnešnú výstavbu v Tatrách už podľa Pichnera treba akceptovať. "Z Tatier už nikdy divočinu neurobíme, plnia aj iné funkcie, ako sú turizmus či kúpeľníctvo." Ale zdvojnásobením infraštruktúry by stabilita lesa klesla štvor- až osemnásobne, hovorí Pichner.
Lesnícka fakulta nesúhlasí ani s myšlienkou nechať lesy prirodzenému vývoju, drevo podľa Pichnera treba proti škodcom ošetriť, môžu sa použiť citlivé selektívne prípravky. Pichner varuje, že na takom malom území, aké zaberá Tatranský národný park, by bolo katastrofou nechať podkôrnika, lebo by mohol "zožrať celé Tatry".
Národný park Bavorský les, ktorý aktivisti dávajú za príklad nezasahovania, je parkom s oveľa väčšou rozlohou a dnes v ňom podľa Pichnera lykožrút napáda stovky hektárov ročne a ohrozuje už aj kosodrevinu a sadenice smrekov.
Vedúci katedry pestovania lesa Milan Saniga povedal, že na samovývoj by sa mal ponechať les v piatom stupni ochrany, pre ostatné stupne je nutný zásah človeka, treba však vypracovať plán obnovy. V novom poraste by mal mať 40 až 50 percent smrek, v nižších miestach by mala byť borovica a jelša s prímesou brezy a osiky, vo vyšších jarabina. "Mal by to byť les výškovo a hrúbkovo diferencovaný, lebo taký je najstabilnejší," povedal Saniga. Riešením určite nie je smreková monokultúra, ale ani buky, keďže tých sa už v roku 1921 sa vo Vyšných Hágoch pokusne vysadilo 30-tisíc, no prežili tri.
O vládnom výbore, ktorý má rozhodnúť o budúcej podobe Tatier, Pichner povedal, že "nie je dobré pod tlakom verejnosti prijímať unáhlené politické rozhodnutia", navyše bez toho, aby sa diskusie zúčastnili aj odborníci.
Pichner zopakoval, že les nemožno chápať ako továreň na drevo, avšak na podporu jeho ekologickej funkcie treba peniaze. (haj, sita)
