MARIÁNOM JANIGOM, CSc., ktorý vedie Výskumný ústav vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity v Tatranskej Javorine.
Sledujete debaty o osude Vysokých Tatier po kalamite?
Áno, teraz sa láme chlieb - či Tatranský národný park bude mať novú výsadbu s trochu zmenenou, prírode bližšou štruktúrou lesných spoločenstiev, alebo sa to uberie smerom k lunaparku, ktorý bude mať logo TANAP, ale ostatné do veľkej miery vymizne.
O osude Tatier rozhodne v konečnom dôsledku vláda na základe odporúčania odborníkov.
O tom nikdy nebude celospoločenská diskusia. Rozhodnú peniaze. Je veľká škoda, že sme po roku 1989 nezačali spravovať národné parky tak, aby už dnes Správa parku bola silná organizácia s vlastnými peniazmi, ktorá by mala silný vplyv.
Vláda má ambíciu urobiť z Vysokých Tatier špičkové stredisko turistického ruchu. Podarí sa to?
Je obrovský potenciál na rozširovanie turistiky, ale pod Tatrami. Poprad a ostatné podtatranské obce sú od národného parku približne desať kilometrov. Týmto smerom bola kedysi ladená aj koncepcia TANAP-u, z Tatier mal byť podobný národný park, aký je typický v niektorých európskych krajinách, kde sa rozprestierajú vysoké pohoria. Poprad má byť mesto plné výkladov s lyžiarkami, lyžami, turistickými potrebami, otvorenými obchodmi, službami. Tam má byť centrum. Existencia tatranských osád je v porovnaní s podtatranskými veľmi krátka, významnejšie urbanistické zmeny v neprospech prírody TANAP-u sa začali v prvej polovici 20. storočia a v sedemdesiatych rokoch sa začali v lesnom vegetačnom stupni v Tatrách stavať pri príležitosti majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní monumentálne stavby, ktoré podľa mňa nepriniesli očakávaný efekt. V samotnom národnom parku je teraz v hoteloch aj mimo nich množstvo odpadov a chemikálií z hygienických zariadení, kuchýň, práčovní.
Hotely už stoja, ľudia si zvykli na túto podobu Tatier. Problém je, že turisti sa často sťažujú na nedostatočné služby. Poškodilo by Tatrám, keby pribudol hotel, vlek, golfové ihrisko?
Vo Veľkej Lomnici sa rozširuje vybudované golfové ihrisko. Výstavba v podhorí Tatier je prijateľná. No výstavba mala akceptovať krásny biokoridor Skalnatého potoka, ktorý sa tam vylieval. Na jeseň a na jar sú Tatry napájané migráciou fauny cez tieto koridory popri posledných mokradiach, potokoch, ktoré pokračujú do Tatier. Nemyslím si, že ďalšie hotely a ďalšie vleky prinesú očakávaný efekt. Keď sa opýtate turistu, čo mu na Tatrách prekáža, nepovie, že príroda. Turistom neprekážajú ochranári. Turisti povedia - nízka kvalita služieb, vysoké ceny. To treba zlepšovať, nie rozširovať do kvantity. Staré kapacity prebudovať na novú kvalitu, zmeniť myslenie človeka i jeho jazykovú výbavu.
Existuje myšlienka rozšírenia a možno predĺženia zjazdoviek. Mohlo by aj malé rozšírenie narušiť prírodu?
Rozšírenie zjazdoviek vždy urobí zásah do prírody. Lyžiari vedia, že južné svahy Tatier ani expozíciou, ani klímou nemajú dobré snehové podmienky. Zjazdovka na Solisko umožňuje turistom zimnú rekreáciu, ale v jej závere prestali existovať zimné refúgiá kamzíkov. Kamzíky tam boli ešte v šesťdesiatych rokoch.
V súvislosti s kandidatúrou na usporiadanie olympijských hier sa často hovorilo o rozširovaní bežeckých tratí. Uškodilo by to?
Znamenalo by to ničenie stanovísk mloka karpatského, ktorý je súčasťou tatranskej prírody a žije len v Karpatoch a ich periférii. Mnohé zvieratá sa orientujú hlavne podľa čuchu a sluchu, menej zrakom. Keďže nerozlišujú medzi nakresleným extravilánom a intravilánom, často sa dostanú do zastavaných oblastí parku či do blízkosti zjazdoviek. Potom sa vedú emotívne diskusie, či tam zviera má byť, alebo nemá byť, či sú medvede akceptovateľné.
Vysoké Tatry sú však pre mnohých symbolom zimných športov.
Vzhľadom na podmienky v iných lyžiarskych strediskách Slovenska je táto formulácia veľmi vágna. Pri rozhodovaní o ďalšom vývoji by sa malo jasne stanoviť, či chcú jedno, alebo druhé. Ja by som rozvoj mesta Vysoké Tatry videl skôr v liečebno-oddychovej podobe s rýchlou dopravou do hotelov podtatranského regiónu.
Čo by teda mali Slováci urobiť s Tatrami?
Rozhodnúť sa, či chceme skutočný národný park, alebo národný park len na papieri. Kde je v otvorenom priestranstve trampolína ako na Štrbskom Plese, medveď, rys, vlk tam bude asi ťažko. Keď tam však na papieri urobíme nižší stupeň ochrany, to ešte neznamená, že tam medveď za vyhodenými téglikmi z medu nepríde. Nehovorím, že národný park treba pred ľuďmi zatvoriť, ale je stále väčší tlak na prírodu. Ja osobne chcem skutočný národný park, lebo je to nielen v prospech Slovenska, ale aj európskeho kontinentu. Ovplyvňuje širšiu klímu strednej, západnej i južnej Európy. Je obrovským vodným zdrojom. Lenže ak sa politici dohodnú, za národný park je možné zákonom vyhlásiť všetko. A keď bude TANAP iba logo a príroda bude z pohľadu flóry a fauny čoraz viac limitovaná, tak to reálny národný park nebude.
Ochranári chcú pováľané stromy nechať tak, tvrdia, že príroda sa s nimi vyrovná sama. Úradníci ich chcú dať preč, urýchliť obnovu lesa a niečo dobudovať, aby zlepšili turistický ruch. Čo s tým?
Keby tam nebolo mesto Vysoké Tatry, ale divý reálny národný park, príroda by sa aj s udalosťou tohto rozsahu vyrovnala sama. Ale mesto tam je, obyvateľom treba pomôcť aj ľudskou činnosťou.
Je príroda Tatier v dobrom zdravotnom stave?
Tatry mali aj pred kalamitou vážne problémy. Do tkanív živočíchov a pletív rastlín sa dostáva transhraničné olovo západným prúdením v podobe aerosólov. Množstvo olova v organizmoch stúpa, pri tatranských štítoch je veľmi vysoké. Na hrebeňoch hôr sa mnohé škodliviny koncentrujú.
Jedným z problémov je, že Správa TANAP-u nemá dosť kompetencií ani peňazí. Čo s tým?
Správa TANAP-u musí mať právnu subjektivitu, ako je to inde v Európe. Musí tam byť právnik, zoológ, botanik, architekt, urbanista, špecialista na odpady, pôdy, vody s napojením na univerzity, kde získali vzdelanie. Desať rokov sa v TANAP-e strávilo neplodnými diskusiami, či toto všetko majú robiť len lesníci, alebo aj niekto iný, kto problematiku študoval na zodpovedajúcej vysokej škole. Všetko dookola je trh, len príroda je zadarmo. Paradajky či nocľahy v hoteloch sú drahšie aj preto, že pridanú hodnotu produkuje existencia parku samotného. Niekedy aj dobre mienené podnikateľské úsilie malej slovenskej politiky treba usmerniť k záveru, že z Tatier lyžiarske Alpy nebudú. V Tatrách však existuje aj taká príroda, ktorá v Alpách dávno vymrela. To je zdroj západoeurópskej klientely turistov v Tatrách.
Obávate sa o budúcnosť parku?
Áno. Keď si niečo na trhu kúpim, tak to zaplatím. Z nášho národného parku sa berie zadarmo. Ochranárske inštitúcie riadiace park dostávajú minimum z pridanej hodnoty, ktorú park vyprodukuje, a podnikateľská sféra stavajúca hotely, lanovky čoraz viac peňazí. Zvyčajne zvíťazí to, čo má viac peňazí. Problém však nie je len v podnikateľoch.
