BRATISLAVA - Nová sociálna politika "zaznamenáva pozitívne efekty", tvrdí minister práce Ľudovít Kaník v správe o dosahu nového sociálneho systému na rómske komunity. Materiál zobrala vláda v stredu na vedomie bez pripomienok.
Kaník v ňom opakuje, že minulý systém bol "nespravodlivý voči celej spoločnosti", pretože ľudí v núdzi dostával do siete závislosti od dávok, zatiaľ čo reforma zmenila systém na motivačný. Podľa správy sa minulý rok zamestnalo takmer 70-tisíc znevýhodnených uchádzačov o prácu. Medzi nimi sú zdravotne postihnutí, absolventi, ľudia pred dôchodkom a po materskej a dlhodobo nezamestnaní, teda najmä Rómovia.
Z dlhodobo nezamestnaných prešlo vlani rekvalifikáciou 46-tisíc ľudí, v správe sa však nehovorí o úspešnosti kurzov. Posledná správa Rozvojového programu OSN síce uznáva, že Slovensko je v regióne jednotkou s počtom rekvalifikovaných Rómov, ktorí sa zúčastnili na verejnoprospešných prácach. Dodáva, že "nezdá sa, že by aktívna politika práce pre Rómov bola účinná", lebo im nepomáha sa aj zamestnať.
Ministerstvo spomína 14 miliónov, ktoré vyčlenilo pre tých, čo si chcú dokončiť základné vzdelanie. Začalo poskytovať dotácie obciam, ktoré sa rozhodli poberať namiesto ľudí sociálne dávky a pomôcť im s peniazmi hospodáriť a obmedziť úžeru. Za úspešné považuje aj aktivačné práce, zamestnalo sa po nich 4500 ľudí a "zmenil sa aj obraz obce, je v nej čistejšie, dlhodobo nezamestnaní získavajú pracovné návyky".
Úspešná je podľa ministerstva aj absolventská prax, ktorú prispôsobilo tak, aby sa do nej mohli zapojiť aj mladí Rómovia. Ministerstvo spomína aj 78 terénnych sociálnych pracovníkov, ktorých zamestnalo.
Splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová si myslí, že "obsah materiálu nekorešponduje s názvom", lebo nehovorí o dosahoch reformy na rómske komunity, iba "opisuje" nástroje sociálnej politiky.
O dosahoch reformy ministerstvo hovorí iba stručne, že reforma dávok má "určité negatívne vplyvy v prípade rodín s počtom detí nad štyri", čo však "rieši" prijatými opatreniami. Vymenúva, koľkým žiakom z rodín v núdzi prispieva na stravu (69-tisíc detí), poskytuje im štipendium (25-tisíc), alebo dotuje nákup ich školských pomôcok (65-tisíc).
Správu o situácii slovenských Rómov zverejnila nedávno aj Medzinárodná organizácia pre migráciu, podľa ktorej sa situácia v niektorých osadách blíži k humanitárnej katastrofe. Organizácia zdokumentovala prípady, keď rómske deti museli jesť trávu. Správa hovorí, že po spustení sociálnej a zdravotnej reformy narastá počet neplatičov nájmov a energií a "rapídne poklesli" návštevy u lekára. (haj)
Trebišovskí Rómovia reformu skôr hania
V rómskej osade na okraji Trebišova len neradi spomínajú na udalosti z februára, keď sa tunajší ľudia vypravili do mesta rabovať obchody v reakcii na reformu sociálneho systému.
"Nič sa nezmenilo, akurát kukláči odišli. Hladujeme rovnako, ani peňazí nemáme nazvyš," hovorí 44-ročný Albín Karička. So ženou a šiestimi deťmi obýva miniatúrnu kóju v plechovej búde, v ktorej sa tiesni niekoľko ďalších rodín. "Potrebujeme jesť a kúriť," hovorí. Premiér Dzurinda je pre neho najväčší zločinec.
Zároveň Karička priznáva, že niektorí z tunajších Rómov dostali možnosť zarobiť si pár korún aktivačnými prácami. Aj on chodí pracovať na štyri hodiny denne. Spolu so ženou si zarobia okolo 8500 korún, čo podľa neho nestačí. "Oblečenie si vyberáme z kontajnerov," pridáva sa Vlasta Demeterová zo susednej kóje.
Jozef Badžo z vedľajšej búdy má iný názor. "Je to lepšie, tak o päťdesiat percent. O niečo zvýšili rodinné prídavky, niektorým aj pridali v sociálnej podpore. Chlapi si na aktivačných prácach zarobia tých šestnásť stoviek mesačne." Do projektu sa zapojil aj 33-ročný Andrej Balog, nie je spokojný. "Predtým som dostával 15 800 korún a teraz beriem dohromady len 4800, sociálne dávky a aktivačné. A päť detí mi chodí do školy." (čtk)
