Spor, či treba do lesa po kalamite zasahovať, rúbať a odvážať drevo, sa viedol skoro desať rokov aj v českom Národnom parku Šumava. Park vyhlásili v roku 1991 a určili rozsiahlu "prvú zónu", v ktorej malo všetko zostať na prírode. Ako sa menili vedenia ministerstva životného prostredia a aj parku, menili sa aj rozhodnutia, či v parku ťažiť, alebo nie.
"V roku 1993 sa v prvej zóne ťažilo veľa," hovorí reportér Reflexu Tomáš Feřtek, ktorý o Šumave roky píše. Potom prišla kalamita. Monokultúrny smrekový les, oslabený exhalátmi, napadol lykožrút, stromy vysychali a lámal ich vietor. Vedenie parku, všetko lesníci, videlo jediný spôsob, ako kalamitu zastaviť - vyrúbať rozsiahle plochy napadnutého lesa.
Lesníci, aktivisti a ministerstvá poľnohospodárstva a životného prostredia viedli spor v médiách desať rokov. Zatiaľ v parku vznikali rozsiahle holoruby. Aktivisti sa často snažili zabrániť výrubu určených stromov vlastnými telami. Podľa Feřteka sú zdokumentované aj krádeže. Vedenie parku jeden čas tvrdilo, že stromy iba vyrúbu, stiahnu z nich kôru a ponechajú v lese. Ochranári ich však našli porúbané a očíslované pri ceste. "Vedenie parku tvrdilo, že to urobilo iba pre evidenciu a potom drevo opäť rozhádžu po parku."
Šumava susedí s nemeckým parkom Bavorský les, ktorý tiež napadol lykožrút, do parku však nijako nezasahovali. Na mieste nechali aj suché polámané stromy, ktoré vytvorili ochranu a dobré prostredie na rast nového lesa. "Proti nemeckej ceste sa dá namietať iba to, že polámaný les zožratý lykožrútom nie je pekný, ale je bizarný a dramatický. Na rozdiel od holorubov, ktoré sú nudné," písal v Reflexe Feřtek.
Na českej strane sú navyše po ťažbe chodníky rozryté od mechanizmov, všade sa ozývajú motorové píly. Na Šumave klesá návštevnosť, kým v Nemecku rastie, pretože ľudí zaujímalo, ako dopadne boj prírody, hovorí Feřtek.
Po desiatich rokoch prišlo české ministerstvo s novou koncepciou, akú uplatňujú aj Nemci - prvá zóna zostane bez zásahov a v lesoch okolo nej sa bude s lykožrútom bojovať, aby sa nerozšíril na iné lesy. Od začiatku tohto roka má park Šumava aj nového riaditeľa, nie lesníka, ale prírodovedca.
Feřtek však upozorňuje, že spor sa neskončil. V Česku už vzniklo občianske združenie, ktoré bojuje za obnovenie zásahov a ťažby a ktoré je "minimálne expertmi" prepojené na bývalé vedenie parku. Združenie hovorí, že ide o to, "či budeme mať zelenú Šumavu, alebo Šumavu zožratú lykožrútom".
"Tak dilema nestojí, otázka je, či chceme mať suché stromy, alebo holé pláne, ktoré už dnes majú niekoľko desiatok hektárov a bude problém ich zalesniť," hovorí naopak Feřtek. (haj)
