j-Farmanovej či Miroslava Nicza.
"Na výstave sme spojili umelcov v slobodnom povolaní alebo v Združení výtvarníkov N '89. Nájdeme tam tiež práce pedagógov a študentov Katedry výtvarnej tvorby a výchovy nitrianskej univerzity, na ktorej vzniklo toto výtvarné združenie. Sú tam aj dva obrazy od nebohého Karola Barona, ktorý pracoval na tejto katedre," povedala kurátorka Eva Kapsová.
Galéria si štyridsiatku pripomína aj výstavou Návraty diel osobností. Ukazuje v nej diela zo zbierok tejto galérie od Maxa Schurmanna, Karola Pongrácza, Edmunda Massányiho, Júliusa Bártfaya a ďalších. Zároveň otvorila aj výstavu architektúry, dizajnu, kresby, maľby a reštaurovania pod názvom Kontinuity.
Na oslavách štyridsiateho výročia založenia Nitrianskej galérie nechýbal jej prvý riaditeľ, dnes 96-ročný Štefan Valent. Vyštudovaný právnik sa vždy zaujímal o výtvarné umenie a sníval o inštitúcii, ktorá by ho aj v Nitre prezentovala. Po 28 rokoch musel odísť z justície, pretože nebol politicky angažovaný. Ako právnik nastúpil do výskumného ústavu. Vo voľnom čase organizoval prvé výstavy, na ktoré mu priatelia, najmä bratislavskí umelci, požičali svoje diela. Keď sa rozhodlo o založení Nitrianskej galérie, oslovili práve doktora Valenta.
"Spočiatku som váhal. Bál som sa, že ak sa mi to nepodarí, prídem o dobré miesto. Riaditeľ ústavu akademik Ján Plesník, ktorý tiež podporuje umenie, mi dal na pol roka bezplatnú dovolenku, aby som sa mohol v prípade neúspechu vrátiť," hovorí doktor Valent.
Spomína si na prvú výstavu v roku 1965. O tvorbu nitrianskych výtvarníkov bol nečakaný záujem. Ľudia boli zvedaví na Maxa Schurmanna, ktorého poznali najmä ako autora prezidentských portrétov. Blízky im bol aj Edmund Massányi, v tom čase známy ako ilustrátor kníh. Na druhú výstavu riaditeľ pozval bratislavskú výtvarnú Skupinu Život. Prišlo toľko ľudí, že Mária Kráľovičová, ktorá mala na nej recitovať Divného Janka, sa dovnútra takmer nedostala. Galéria si tým urobila meno a ďalší výtvarníci sa jej potom sami núkali. V programe boli mnohé obmedzenia, no trúfla si vystaviť aj režimom odmietaného Milana Laluhu.
"Galériu som viedol tak, aby bola dostupná aj pre stredné vrstvy. Vyrastal som na Podzámskej ulici medzi remeselníkmi, ktorí tvorili ekonomiku Nitry. Už v detstve som si všimol, že pre krajčírov, obuvníkov či kachliarov je umenie nedostupné. Zastávam názor, že umenie nie je iba pre snobov," rozpráva nestor Valent.
JANA BEŇOVÁ
