Čínska herečka a režisérka mongolského pôvodu Na Renhua sa nerada pletie do politických témNa prehliadku čínskych filmov do Bratislavy sa prišla pozrieť aj herečka s mongolskými koreňmi NA RENHUA a uviedla svoj posledný film Nebeské pastviny. "Hrám už od dvanástich rokov. Na Pekinskom filmovom inštitúte som najprv študovala herectvo, potom som tam zopár rokov učila. V roku 1988 som odišla do Londýna študovať réžiu. Vrátila som sa späť do Číny a dnes som herečkou, režisérkou, producentkou. Urobila som už veľa filmov," začala Na Renhua svoje rozprávanie v rozhovore pre SME v prítomnosti radkyne čínskeho veľvyslanectva.

Patríte medzi nezávislých filmárov?

V Číne to voláme slobodný umelec. Kedysi nebolo možné tvoriť samostatne, dnes to ide, lebo sa utvorilo podnikateľské prostredie. Nové zákony nám umožňujú zakladať súkromné produkčné štúdiá. Jedno mám aj ja a pracujem najmä na medzinárodných koprodukciách. Moje filmy sa premietali na BBC, Discovery i Channel 4.

Kupuje štátna čínska televízia nezávislé filmy?

Keď vám štátny filmový úrad dovolí film nakrútiť, dovolí vám ho aj predať. Moja produkčná spoločnosť vyrobila nedávno film Obdobie koňa, modernú snímku o kontrastoch v živote ľudí, ktorí vyšli z tradičnej mongolskej spoločnosti. A televízia ho už kúpila.

Aj nezávislí - teda ako ich vy voláte - slobodní filmári potrebujú povolenie?

Áno. Najprv musia mať povolenie na nakrúcanie. Potom im úrad schvaľuje scenár, ďalej čakajú na povolenie, že môžu začať nakrúcať. Keď film dokrútia, potrebujú certifikát, že film je ukončený. Posledným krokom je potom povolenie na predaj filmu doma i do celého sveta. Touto procedúrou musí prejsť každý film, aj ten, v ktorom nie je ani koruna zo štátnych peňazí. Inak by bol nakrútený načierno.

Čo to znamená pre filmára, ak nakrúti film načierno?

Stávalo sa, že načierno vyrobené filmy sa predali do zahraničia, premietali sa na medzinárodných festivaloch bez toho, že by mali certifikát. Ale ich tvorcovia za to neboli postihovaní, riešilo sa to len rozhovorom alebo pokarhaním. Režisér filmu Zelený čaj, teda filmu s certifikátom, ktorý ste teraz mohli vidieť na prehliadke, začínal tiež s filmami načierno. A vidíte, nič sa mu nestalo.

Musia byť filmy, financované štátom, zamerané na nejaké špeciálne témy?

Štát sa teraz zasadzuje za to, aby sa nakrúcali filmy o deťoch. Je na to vyhradený fond, každý si môže z neho zažiadať o peniaze.

Aké témy sú blízke vám?

Zaujímajú ma príbehy ľudí v spoločnom živote, a nenakrúcam ich len pre Číňanov, ale pre celý svet. Rada sa púšťam do vnútorného sveta súčasného moderného človeka. Takéto filmy sa ťažko nakrúcajú, nestačia mi naň skúsenosti z minulosti, keď som nakrúcala dokumentárne filmy.

V čom boli ich témy iné?

Robila som historické filmy, filmy o umení. Šla som po duchovnom bohatstve. Nikdy som sa nevenovala propagande, dala som si záväzok, že moje dokumenty nebudú mať nič spoločné s politikou. Nerada sa do nej pletiem.

Vo filme Nebeské pastviny ste sa vrátili k svojim mongolským koreňom. Aké to bolo?

Hrám ženu z vidieka, manželku pastiera. Ja žijem v meste, domáce práce Mongolky sa mi učili veľmi ťažko. Pre každú ženu by to bolo ťažké. Moje fyzické trápenie ale nevidieť, film hovorí o duchovných témach, a s tým som problém nemala. Aj keď som nežila tradičným mongolským spôsobom života, nehovorím dobre po mongolsky a dlho som bola v zahraničí, mám mongolskú krv a dušu.

Aké sú mongolské ženy?

Vyzerajú pokojné a tiché, ale vnútro majú hlboké, a tam to v nich vrie citmi. Ak majú vo svojej blízkosti deti alebo zvieratá, stále ich nosia na rukách, túlia si ich k sebe a bozkávajú. Som presvedčená, že Mongoli majú zo všetkých národností najvrúcnejší vzťah k všetkému živému.

Ako sa v Číne darí filmom, ktoré rozprávajú o menšinách a nakrútili ich príslušníci nejakej z nich?

V Číne je vyše päťdesiat národností. Ročne u nás vznikne asi dvesto filmov, z toho päť percent nakrútia menšiny. To, že obstáli v silnej konkurencii čínskych tvorcov, dokazuje, že sú veľmi dobré, najlepšie z najlepších. Sama však, bohužiaľ, najčastejšie hrám vo filmoch zo súčasnosti chánskej väčšiny.

Ktorý čínsky film je pre vás nedostihnuteľnou klasikou?

Najväčšmi sa mi páči Červené sorghum od Yimou Zhanga z roku 1987. Možno, že viac ľudí si spomenie na jeho nedávny film Hrdina.