Zákon by mal okruh lustrovaných rozšíriť aj na odborárskych či cirkevných funkcionárov a zároveň by mal uľahčiť prístup k dokumentom všetkých častí komunistických tajných služieb. Doteraz je to tak iba v prípade odboru určeného na boj s vnútorným nepriateľom. Ani nový návrh však nepočíta s uverejnením kompletného zoznamu agentov.
O rozšírení lustračného zákona sa naposledy hovorilo po škandále vtedajšieho premiéra Pétera Medgyessyho, o ktorom vysvitlo, že bol na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov agentom maďarskej kontrarozviedky. Medgyessy vtedy v reakcii na škandál sľúbil bez výnimky sprístupniť všetky materiály komunistických tajných služieb. Nadšenie však rýchle vyprchalo a nový zákon nakoniec nepriniesol prakticky žiadny pokrok.
Okruh lustrovaných sa zahrnutím rôznych skupín ovplyvňujúcich verejnú mienku asi desaťnásobne rozšíril ešte za predchádzajúcej vlády Viktora Orbána v roku 2000. Pod lustráciu odvtedy spadajú napríklad prokurátori či vedúci pracovníci médií. Na žiadosť cirkví však vládna koalícia zabránila, aby sa lustrácia rozšírila aj na ne.
Podľa liberálneho poslanca Imre Mécsa by mali návrh podporiť aj ich koaliční partneri, postkomunistickí socialisti, ktorí práve obnovili a omladili svoje vedenie a je v ich záujme výraznejšie sa dištancovať od niekdajšej komunistickej strany.
Poslanec opozičného Fideszu Ervin Demeter návrh liberálov podporil a požaduje dokonca sankcie pre pozitívne lustrovaných.
Zverejnenie zoznamu agentov podľa slovenského príkladu a úplné zverejnenie dokumentov, naopak, požaduje viacero odborníkov. "Je lepšie minulosť naraz odhaliť, než do verejného života roky púšťať aféry podľa toho, kto je práve pri moci," tvrdí historička Éva Standeisky.
György Gyarmati, riaditeľ Historického archívu štátnych bezpečnostných služieb, ktorý dokumenty spravuje a čiastočne sprístupňuje, je, naopak proti. Zostavenie a uverejnenie dôveryhodného zoznamu agentov považuje za veľmi problematické.
Maďarský lustračný zákon priamo nezakazuje, aby pozitívne lustrovaný vykonával akúkoľvek funkciu. Ak sudcovia odhalia spoluprácu s komunistickou tajnou službou, vyzvú v tichosti na rezignáciu. Ak to dotyčný do desiatich dní neurobí, jeho meno zverejnia. Od roku 1989 sa tak stalo v prípade mnohých politikov, hlavne z radov socialistov, ale aj opozície, väčšinou bez akýchkoľvek dôsledkov.
V Česku zoznamy zverejnili, v Poľsku nie
Negatívne lustračné osvedčenie je v Česku stále predpokladom výkonu mnohých zamestnaní a funkcií v štátnej správe a politike. Pražské ministerstvo vnútra vydalo vlani v marci oficiálnu verziu zväzkov spolupracovníkov komunistickej Štátnej bezpečnosti.
Zverejnené zoznamy na rozdiel od slovenských neobsahujú mená v kategórii dôverník a kandidát tajnej spolupráce, podľa rozhodnutia českého Ústavného súdu totiž tieto osoby o svojej spolupráci nemuseli vedieť.
Niektoré osoby uvedené na zoznamoch súdne požiadali o vymazanie s tvrdením, že sú v nich evidované neoprávnene. Najznámejší je prípad herečky Jiřiny Bohdalovej, ktorá tvrdí, že ju síce ŠtB raz kontaktovala, ona však s ňou nikdy nespolupracovala. Ministerstvo jej meno odmietlo vymazať so zdôvodnením, že musí podľa zákona o sprístupnení zväzkov ŠtB tieto historické dokumenty zverejniť tak, ako ich v archívoch má. Pražský Vrchný súd však rozhodol, že ministerstvo jej meno musí vymazať z internetovej verzie zoznamu. Zákonu je podľa súdu nadradená ústavná listina Listina základných práv a slobôd zaručujúca právo na ochranu cti.
V Poľsku zoznamy dodnes nezverejnili. V roku 1992 sa o to pravicová vláda pokúsila, vzápätí však práve preto padla. Dnes v krajine platí lustračný zákon z roku 1997. Úradník v štátnej správe, poslanec či vládny úradník môžu pokojne zostať vo funkcii aj s minulosťou spolupracovníka komunistickej tajnej služby, stačí, ak sa prizná. Ak to však neurobí a súd dokáže, že je lustračným klamárom, má na desať rokov dištanc od verejných funkcií. (pm, grab)
