Gross ho odmietol po zverejnení týchto informácií odvolať a Přibyl nechcel odstúpiť. Aj vďaka tlaku českých umelcov nakoniec odstúpil.
Opýtali sme sa preto slovenských umelcov, čo si myslia o zverejnených zväzkoch ŠtB a o tom, že sú vo funkciách ľudia, ktorí s ŠtB spolupracovali.
EMÍLIA VÁŠÁRYOVÁ: "Musíme sa vyrovnať so svojou minulosťou, je v poriadku, že vznikol Ústav pamäti národa a mená zverejnil. Nedá sa však odsúdiť človeka, pokiaľ neviete, ako to bolo."
OĽGA FELDEKOVÁ: "Je iné, keď to ľudia podpísali v 50. rokoch, keď udávali aj sami seba, lebo ŠtB hrozila strašnými sankciami a iné je, keď to urobili ľudia neskôr z karierizmu alebo sa sami ponúkli. Keď už uverejňovať zväzky, tak aj to, čo jednotliví ľudia urobili. Mnohí sa tam dostali, aby zachránili svojich blízkych. Moja mama mala priateľa, ktorého brat bol PTP-ák a povedali mu, že ho z PTP pustia, ak to podpíše. Pán Hurný sa zase zbytočne dostal do podozrenia. Keď povedal, že svoj zväzok zverejní a je čistý, mal by ho zverejniť. Ak to odmieta, nemal by byť tam, kde je."
BORIS FARKAŠ: "Samozrejme, že to má byť zverejnené a samozrejme, že by tí ľudia nemali byť vo funkciách. U nás kvôli tomu nikto do ulíc nepôjde už aj preto, lebo tu neexistuje lustračný zákon. Náš občan si na to zvykol. Zvykol si aj na to, že asi je to normálne, že sú títo ľudia vo funkcii. Slováci budú nadávať, ale nič nespravia vrátane mňa. Keby u nás existoval lustračný zákon, tak by sa asi rozpadla vláda aj parlament. V Čechách lustračný zákon existuje, tam s tým žijú, my žijeme v inej realite."
MIRO NOGA: "Sami cítime, čo všetko sa po nežnej revolúcii nabaľovalo. Dnes mi je ľúto, že sa isté veci neriešili radikálnejšie. Čo sa týka ľudí vo verejnej funkcii, okamžite by som navrhoval, aby odstúpili. Vždy trochu meškáme po českej verejnosti. Myslím, že v umeleckých kruhoch už vrie nespokojnosť s tým, ako doplácame na politikov. Pamätáme si obdobie, keď sa menila Mečiarova vláda, všetci sme boli trošku v eufórii, snažili sme sa pomôcť dobrej veci. Zistili sme, že politika, aj keď táto je trochu slušnejšia, má svoje chyby. Určite sa začnú vytvárať isté tlaky na veci verejné. Čo sa týka pána Hurného, zastieranie, kto komu ublížil, neublížil, ja by som bol nekompromisný."
ŠTEFAN SKRÚCANÝ: "Myslím si, že zverejnenie je správne. Nesprávne je to, že to malo byť už pred pätnástimi rokmi. Udavačstvo je vec charakteru a sú to charakterovo pokrivení ľudia a takí nemajú čo hľadať vo verejných funkciách, lebo sú ovplyvniteľní, vydierateľní. Už dávno malo byť zákonom zakázané, aby boli vo funkciách. Bohužiaľ, na Slovensku je táto téma skôr v polohe zábavného programu. Ľudí to akosi netrápi. Na prstoch dvoch rúk na Slovensku spočítate umelcov, ktorí sú angažovaní. U tých ostatných je to len kalkul, aby mohli hrať na tú-ktorú strunu politickej strany. Žiaľ, na Slovensku nielenže neboli spolupracovníci ŠtB vylúčení z funkcií, ale vznikol nový druh ŠtB, a to sú udavači na známych ľudí pre bulvárne médiá."
MILAN LASICA: "Toto všetko sa teraz deje preto, lebo sa to neurobilo pred pätnástimi rokmi vrátane postavenia komunistickej strany mimo zákona. Bolo by to vyriešené a nemuseli by sme sa teraz zaoberať väčšími alebo menšími donášačmi, ktorí donášali niekomu, kto je dnes absolútne čistý. Nejaký význam zverejnenie má, ale je to každého osobná vec, ako k tomu pristúpi. Každý sa teraz bude vyhovárať, že on o tom nevedel, ako sa tam ocitol, že on nikomu neublížil, no čo s tým teraz. Určite by nemali byť vo funkciách, ale máme na to nejaký zákon? Nemáme a tam je pes zakopaný. Bola to veľká chyba a neviem prečo sa stala. Asi preto, že komunisti boli na prechod do kapitalizmu pripravení najlepšie."
MATEJ LANDL: "Dnes je to už len v morálnej rovine. To je však hlavný dôvod, prečo to aj po 15 rokoch považujem za správne, že je to na internete. Ľudia, ktorí spolupracovali s bývalým režimom, by mali mať, keď už nič iné, aspoň tú hanbu a výčitku v tvárach známych a kolegov. Nech si to 'vyžerú'. Pochybujem však o tom, že budú mať v tomto nemorálnom období toľko morálky, že ich to donúti odísť z lukratívnych flekov. Malo by byť záležitosťou morálky parlamentu, ktorý by to mal odhlasovať zo zákona. Situácia v kultúrnej brandži je momentálne apatická. Sme unavení zo všetkých bojov proti rôznym vládam, či už pred rokom 1998, alebo teraz. Viem z vlastnej skúsenosti, že ak chcete niečo vybojovať pre iných, nie pre seba, je to ťažké. Mám skúsenosť, ako poslanec po dvojhodinovej debate sľúbil, že podporí našu múdru myšlienku, no na druhý deň prišiel, že to nepodporí, lebo taká je koaličná dohoda."
(mož)
