"Mám 19 rokov a odkedy som sa narodil, vidím len biedu," hovorí Sindžari, nezamestnaný mladík z Bagdadu. "Myslím, že voľby nám môžu priniesť prosperitu. Pôjdem voliť, aj keď viem, že je to nebezpečné. Musíme sa obetovať."

Väčšinu Iračanov ovláda pred voľbami zmes strachu a očakávaní. "Je oveľa viac ľudí, ktorí chcú ísť voliť, ako tých, čo to odmietajú," tvrdí Abú Mohammed z bagdadskej štvrte Adamíja. Vie to veľmi dobre, lebo okrem toho, že je predavačom, rozdáva ľuďom aj registračné lístky a vysvetľuje im, ako ich vypĺňať. "Ľudia sa už predtým chodili pýtať, kedy im rozdám lístky." To všetko sa odohráva v sunnitskej časti Bagdadu, kde bol donedávna jedinou autoritou Saddám Husajn. Práve medzi sunnitmi má byť k voľbám najväčší odpor.

Iracký premiér Ijád Alláví, známy svojimi optimistickými výhľadmi, hovorí, že sunniti voľby bojkotovať nebudú. Podľa neho tak urobí len časť radikálov, ale takí sú všade, aj v rozvinutých demokraciách.

V šíitskom Nadžafe, kde v lete Američanom týždne vzdorovali radikáli, sa ľudia tiež chystajú voliť. "Je to v Božích rukách," odpovedá starček na nadžafskej ulici na otázku, či sa nebojí ísť voliť. Na voľby sa vo veľkom chystajú aj irackí Kurdi.

Pozorovatelia však hovoria, že nadšenie môže vyprchať, keď sa niekoľko hodín pred voľbami stane niečo zlé. Ľudia potom radšej zostanú doma. (mik, reuters)