Iracké ženy sa v Bagdade registrujú na voľby. FOTO - REUTERS
V Iraku sa bojuje, súčasne však finišuje registrácia voličov pre prvé voľby po Saddámovi. Volebné komisie nepotvrdzujú to, čo hovoria analytici a politici: ľudia sa napriek vyhrážkam extrémistov a radikálnych duchovných registrujú a chcú voliť. A to aj v sunnitskej časti Iraku, odkiaľ zaznievajú hlasy na odklad volieb pre zlú bezpečnostnú situáciu.
Voľby stanovené na 30. januára majú dvoch nepriateľov. Časť sunnitov, ktorí boli za Saddáma Husajna privilegovanou skupinou, sa obáva, že ich teraz prevalcujú väčšinoví šíiti. A radikálny odboj, ktorý sa vyhráža, že z volieb urobí peklo. Už teraz sa objavujú prípady útokov na členov volebnej komisie, ničenie registračných lístkov či podpaľačstvo vo volebných centrách.
Z toho vyplýva, že voľby napriek odhodlaniu irackej vlády nemusia byť na celom území Iraku a čo je rovnako nepríjemné, môžu byť veľmi krvavé. Obe možnosti budú mať ďalekosiahle dôsledky: prehĺbia rozpory v irackej spoločnosti a spochybnia legitimitu nových predstaviteľov Iraku.
Niektorí politici a moslimské krajiny s väčšinovým sunnitským obyvateľstvom vidia východisko v odložení volieb. Hovoria, že termín volieb nie je posvätný a je lepšie, aby boli neskôr, ale za účasti všetkých.
Američania a iracká vláda to odmietajú. Hlavne Washington si myslí, že odklad volieb by si Iračania prečítali ako potvrdenie, že s nimi nemajú poctivé úmysly a chcú krajinu len ovládať.
Navyše, odklad volieb by spomalil aj odchod koalície z Iraku. To nechcú ani Američania, ani Iračania, ani moslimský svet. Už teraz je problém s tým, že do Iraku pred voľbami prídu zrejme ďalší americkí vojaci. Majú istiť chrbát irackým policajtom, ktorí budú strážiť volebné miestnosti.
Problematický bude aj spôsob, akým sa Irak na voľby pripraví, či skôr ako ho na voľby pripravia americkí a irackí vojaci. Vo Fallúdži, ktorú Američania zrejme dobyli, ale zároveň odtiaľ vyhnali civilné obyvateľstvo a poničili celé mesto, voľby síce môžu byť, ale otázkou je, kto na ne príde.
Podobné operácie, aké má za sebou Fallúdža, teraz prebiehajú aj v Mosúle na severe krajiny a v obávanom sunnitskom trojuholníku smrti južne od Bagdadu. Vojaci tam chcú rozprášiť odboj a vniesť do miest pokoj na voľby.
Zatiaľ to však malo opačný efekt. Časť sunnitov vyzýva na bojkot volieb aj preto, čo urobili Američania vo Fallúdži.
IRACKÉ VOĽBY
Iracká volebná komisia stanovila
30. január ako termín prvých
povojnových volieb v tejto krajine
Koho volia?
Voliči vyberú 275 poslancov dočasného zákonodarného zboru, ktorého hlavnou úlohou bude schváliť novú ústavu.
Tento zákonodarný zbor bude tiež dozerať na voľby do nového irackého parlamentu koncom roka 2005.
Plánujú sa aj voľby do miestnych zákonodarných zborov a autonómneho kurdského parlamentu na severe krajiny.
Ako fungujú voľby?
Všetci Iračania, ktorí dosiahnu 30. jan. 18 rokov, môžu voliť - asi 15 miliónov z odhadovaných 26 miliónov obyvateľov.
Ide o jednotné, celoštátne hlasovanie bez volebných obvodov.
Voliči môžu dať jeden hlas kandidátovi zo zoznamu, ktorý predloží strana alebo zoskupenie strán.
Kreslá sa určia pomerným zastúpením.
Kto kandiduje?
Do 20. novembra zaregistrovali najmenej 90 strán, pričom sa ďalej spracúvali ešte desiatky prihlášok.
Väčšina strán odráža sektárske a národnostné štiepenie.
Oficiálna predvolebná kampaň sa začína 15. decembra.
