ový týždeň Rangers dvakrát odprevadili svojich súperov na nulu (Carolina, Tampa) a dostali iba jeden gol – od Yannicka Perreaulta v zápase proti Montrealu na jeho ľade.
Washington zabránil sérii
Brankár Mike Richter si zapísal po 143 zápasoch v drese jazdcov svoj prvý shutout. Celkovo sa to Rangers konečne podarilo po predlhej sérii 213 zápasov, od februára 1999, čo je siedma najdlhšia séria bez shutoutu v historii NHL. Richter bol zaslúžene vyhlásený za hráča týždňa, s prihliadnutím aj na skvelý výkon proti Buffalu, keď privádzal útočníkov Sabres do zúfalstva. Kryl takmer o dvadsať striel viac než jeho náprotivok Biron v bránke Sabres a hlavne on má zásluhu na tejto remíze. Má formu ako na jeseň 1998 a o jednotke v bránke USA na olympiáde v Salt Lake City zrejme niet pochýb.
Nečudo, že Rangers boli odhodlaní pokračovať v dobrej sérii aj nasledujúci týždeň. Bola by to vlastne ich druhá víťazná šnúra v tejto sezone (tá prvá v októbri trvala šesť zápasov). Potom sa však 23. novembra postavil rozbehnutým jazdcom do cesty Washington a bolo po sérii.
Washington Capitals je, zdá sa, problémom Rangers v tejto sezóne, hoci, pravdu povediac, Capitals zatiaľ nijako neoslňujú. Zrejme tu funguje stará rivalita medzi hlavným mestom krajiny a hlavným mestom sveta. Mužstvá hrali proti sebe dosiaľ trikrát a všetky zápasy Capitals vyhrali, z toho jeden v Madison Square Garden, čo bola tiež prvá domáca prehra Rangers v tomto ročníku. Washington síce za víťazstvo zaplatil vysokú cenu (obranca Uľanov zranil Jágra), no získal možno o to väčšiu motiváciu. Prejavilo sa to okrem iného aj vo veľmi nervóznom druhom zápase, kde došlo k dvom vážnym potýčkam, pri ktorých sa naťahovali dokonca aj brankári Kolzig a Blackburn.
Náladovosť Rangers
Popri tretej porážke od Washingtonu prehrali Rangers minulý týždeň aj dvojzápas s javorovými listami z Toronta, v ktorom šlo o celkové vedenie vo Východnej konferencii. Pritom ani raz to na prehru nevyzeralo, lebo Rangers v oboch zápasoch viedli, raz dokonca 2:0. Potom však náhle vypadli z rytmu a bolo po radosti. Tieto výkyvy hore a dolu oživili tradičné, sčasti škodoradostné, sčasti naivné hlasy o náladovosti Rangers, o negatívnom vplyve priveľkého rozptýlenia, ktorému musí čeliť mužstvo sídliace v samom srdci Manhattanu a podobne. Je to pravda z každého rožku trošku, ako je pravda aj to, že nech hrajú Rangers akokoľvek, nech ich v tejto sezóne zatieňuje výkonnostný vzostup Islanders a v posledných rokoch aj úspechy Devils z druhého brehu rieky Hudson, vždy sa im ujde väčší diel mediálnej pozornosti a tým aj kritiky. Tak to už na Broadwayi chodieva.
Riziko sa vypláca
Celkovo to však vôbec nie je pre Rangers zlá sezóna. Nepochybne to súvisí aj s príchodom Erica Lindrosa, ktorý sa po nekonečnom spore s generálnym manažérom Philadelphie Bobbym Clarkom znovu dostal na ľad. Objavili sa síce hlasy, že keď Rangers prehrali s Washingtonom prestupový súboj o Jaromíra Jágra, tak im bol dobrý aj Lindros, a to aj s rizikom, že nikto nemohol vedieť, čo spraví s hráčom šesť otrasov mozgu a rok nútenej prestávky. Avšak pravdou je, že generálny manažér jazdcov Glen Sather sa rozhodol niesť podobnú mieru rizika aj v prípadoch iných hráčov. Dal šancu obrancovi Bryanovi Berardovi, ktorého ťažké zranenie oka vlastne už vyradilo z aktívnej činnosti. Nezlomil palicu nad Theorenom Fleurym, ktorý musel podstúpiť protialkoholické liečenie. Dôveroval zreparovaným kolenám Mikea Richtera a nezačal sa obzerať po novom brankárovi. Rovnako dôveroval v schopnosť obrancov Malachova a Kloučka vrátiť sa do formy po operáciách, ktoré ich odstavili z veľkej časti minulej sezóny. A „last but not least“ vložil dôveru aj do hráčov, ktorí si už čosi odskákali, počnúc Messierom z vlaňajška a končiac Cígerom z tohto ročníka.
To všetko sa zatiaľ opláca. Lindrosov útok s Fleurym a Yorkom na krídlach je asi najlepšou stabilne hrávajúcou trojicou v NHL. Brian Leetch je tradične medzi prvými tromi až piatimi najefektívnejšími obrancami ligy. A ako brankárska dvojka sa objavuje nová hviezda, osemnásťročný Dan Blackburn, údajne lepší ako bol v jeho veku Grant Fuhr. To je solídny základ, aby Rangers nemuseli čakať na Stanleyho pohár ďalšie polstoročie, ako to bolo naposledy.
IGOR OTČENÁŠ
