Ako členská krajina únie budeme musieť už v roku 2017 splniť podmienky tzv. energetickej charty. To znamená, že dodávky ropy, ani iných strategických surovín z jednej krajiny už nebudú môcť byť vyššie ako 30 percent.
„Kedže sme teraz plne závislí od dodávok z Ruska, predaj Transpetrolu ruskej spoločnosti tento problém nerieši, ale naopak prehlbuje. Ak Jukos získa kontrolu nad ropovodom Družba, ktorý je v majetku Transpetrolu, bude prirodzene presadzovať svoje záujmy. Hoci sa predstavitelia Jukosu zaväzujú zvýšiť prepravu ropy cez Slovensko, bude ich prvoradým záujmom prepravovať viac svojej ropy. O získanie iných zdrojov pre Slovensko na úkor vlastných ziskov nebude mať ruská spoločnosť úprimný záujem,“ skonštatoval Duleba.
Rovnaké výhrady mal už počas tendra konkurenčný Slovnaft, teraz však zaznievajú z úst nezávisleho odborníka. Predstavitelia Jukosu tvrdenia o presadzovaní ropy z vlastných nálezísk odmietajú. „Naším zámerom je prepravovať viac ropy z Ruska do Európy bez ohľadu na to, o akú ropu pôjde,“ povedal viceprezident Jukosu Michail Brudno.
Podľa Dulebu je výhoda Jukosu pre Slovensko otázna aj z pohľadu bezpečnostných záujmov. „Ak bola ponuka hotovosti zo strany Jukosu vyššia „len“ o 8,6 milióna dolárov, je otázne či bolo pre Slovensko výhodné odmietnuť ponuku Slovnaftu. Ten totiž navrhol vláde aj riešenie núdzových zásob ropy, keď ponúkol do tendra aj skladovacie kapacity. Európska únia od nás žiada zásoby na 90 dní, tie súčasné stačia na 30 dní. Podobne je to aj v prípade budúceho členstva NATO. Členské krajiny tu musia byť pripojené na zásobovací systém aliancie. Aj Česi museli postaviť ropovod z nemeckého Ingolstadtu.
„Odmietnutie ponuky Slovnaftu preto pôsobí ako krátkozraké,“ uviedol Duleba. Ponuku Slovnaftu pritom nefavorizuje. „Ideálne by bolo, ak by ropovod neprevádzkoval ani spracovateľ ropy, ani ťažobná spoločnosť, ale nezávisla firma, ktorá by ropovod nevyužívala priamo vo svoj prospech,“ skonštatoval.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
