Začiatkom 90. rokov, počas najväčších bojov občianskej vojny, sa okolo Pjandže zakopala ruská 201. divízia. Vojaci tankami zničili zavodňovací kanál, ktorý dával vlahu všetkým poliam v okolí a držal pri živote miestny sovchoz. Obyvatelia sa sem začali vracať až po roku 1998. Potom, ako sa tadžické úrady dohodli s vládou dnešnej afganskej Severnej aliancie na otvorení prievozu cez Pjandž.

Neveľký čln, poháňaný motorom z iránskeho traktoru vtedy vytrhol aliancii tŕň z päty. Stal sa jedinou prístupovou cestou z centrálneho Tadžikistanu, ktorou bolo možné dopravovať humanitárnu a predovšetkým vojenskú pomoc.

Obyvatelia niekoľkých domčekov osady U generála získali mnoho príležitostí zarobiť si. Začali prenajímať svoje domy pre vodičov nákladiakov a dvory ako sklady tovaru, čakajúceho na preloženie na afganské autá. Zvlášť v posledných dvoch mesiacoch sem prichádza trikrát viac áut než inokedy. Obrat vo vojne v Afganistane dal ľuďom príčinu na premýšľanie o ďalšej existencii. Päťdesiatpäťročný Fajz, majiteľ jedného z domov, s obavami sleduje správy miestnej televízie o obnovení ďalšieho hraničného priechodu Nižnyj Pjandž, asi osemdesiat kilometrov odtiaľ. „Je to zlé, asi to tu skoro zatvoria. Čo potom budeme robiť, neviem. OSN nám síce sľúbila, že opraví zavodňovací kanál, to je však v nedohľadne,“ sťažuje sa.

Do Kábulu! Nech to stojí, čo to stojí

Tadžikistan otvára nové koridory pre dodávky Afganistanu. Zatiaľ ide o priechod Šér Chán-Nižnyj Pjandž, zatvorený pred štyrmi rokmi, keď druhý breh ovládol Taliban. Prepravu budú zaisťovať dve veľké nákladné lode, ktoré sa vďaka pomoci OSN podarilo v rekordnom čase opraviť.

Nemecká vláda po dlhšom váhaní rozhodla, že dodrží sľub spred dvoch mesiacov a bude financovať stavbu pontónového mostu cez Pjandž. Deje sa tak prevažne na nátlak OSN, významnú úlohu hrá i Rusko. Moskva chce práve tu vybudovať svoju predsunutú základňu pre humanitárne operácie v Afganistane. Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie spolu s tadžickými kolegami vytvorili oddiel nákladných automobilov (podľa „tradičného“ systému – vodiči i autá miestne, financuje Rusko), a na základňu v Kuljábe preletela letka ruských vrtuľníkov. Ich hlavnou úlohou bude vytvoriť „most“ medzi Tadžikistanom a Kábulom, kde sa Rusi chystajú pracovať.

Prvý ruský konvoj vyšiel už v nedeľu a do Kábulu by mal doraziť počas týždňa. Robilo sa tak, samozrejme, za veľkých propagandistických ovácií v miestnych i ruských médiách. Pre nedostatok áut na afganskej strane – náklad sa totiž obvykle prekladá – pôjde dvadsaťpäť nákladných áut s potravinami až do Kábulu.

„Rusi tu začali kaziť ceny,“ sťažuje si Šimon Pánek z českej humanitárnej spoločnosti Člověk v tísni, ktorá otvorila svoju misiu v stredoázijskom regióne. „Kým my platíme vodičom nákladných áut dolár za kilometer, Rusi im ponúkli za cestu do Kábulu dvojnásobok.

Milión stačí, viac nečakajte

„Nechápem, prečo tým Afgancom tak pomáhajú, keď oni sa aj tak budú ďalej navzájom strieľať,“ hovorí dvadsaťpäťročný Šavchat, obchodník s ovocím. Naráža tým na predsudky a neznášanlivosti voči afganským imigrantom, ktoré sú medzi obyvateľmi Tadžikistanu veľmi rozšírené.

Tadžikistan začiatkom decembra dostal pomerne rozsiahlu zásielku pomoci – ozimnú pšenicu a hnojivá za 800-tisíc dolárov, ktoré financovala Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Na likvidáciu následkov sucha, ktoré je rozsahom porovnateľné s nedávnym katastrofálnym suchom v severných provinciách Afganistanu, však podľa expertov treba niekoľkokrát viac finančných prostriedkov. A tie, ako sa obávajú humanitárni pracovníci priamo v Tadžikistane, sú všetky „presmerované“ na Afganistan.

„Mohli by sme svoje programy rozšíriť, ale nebudeme na to mať peniaze. Z ústredia nám naznačili, nech už nič nečakáme,“ hovorí pracovník agentúry pre rozvoj poľnohospodárstva (FAO), ktorý si nepraje zverejniť svoje meno. Z rozpočtu na budúci rok vraj pôjdu všetky rezervy.

Autor: TOMÁŠ VLACH, ŠÁRKA KUCHTOVÁ, agentúra Daroga, Kokul, Tadžikistan pre SME