
Americký prezident George Bush bozkáva Samiru Hussejnovú. Tú na ceremóniu „Svet si bude vždy pamätať 11. september“ pozvali ako členku Islamského centra. Amerika si včera pripomenula tri mesiace od útokov na New York a Washington. FOTO - REUTERS
Uplynuli tri mesiace, odkedy sa pred zrakmi televíznych divákov na celom svete zrútil symbol Ameriky. „Dvojičky“ spadli ako domček z karát a vo svojich útrobách pochovali asi tritisíc nevinných obetí. Niekde na druhej strane zemegule, v Afganistane, o ktorom dovtedy priemerný Američan sotva počul, vládla stredoveká náboženská diktatúra. Tá sa už postupne rozpadla, teror zostal.
Iný svet
Tri mesiace vo svetovej politike predstavujú krátky čas. Tentoraz sa však veľa zmenilo. Ruská politika radikálne prehodnotila svoj vzťah k USA a NATO. Európska únia ukázala, že jej spoločná obranná a zahraničná politika je v plienkach. Latinská Amerika a Afrika sa dostali ešte viac na okraj ako predtým a čínski komunistickí predáci pred kamerami CNN či BBC vysvetľovali, ako pád dvojičiek zasiahol ich burzový systém. Včera sa už dokonca dopracovali až do Svetovej obchodnej organizácie, hoci do 11. septembra po tejto inštitúcii čínske kádre poškuľovali iba cez taiwanské vrátka. To by si 45 minút pred haváriou prvého lietadla v New Yorku vari nikto nevedel predstaviť.
Amerika neskončila
Útoky na USA predstavujú najväčšiu potupu v americkej histórii. Američania s výnimkou pearlharborskej facky nikdy nič podobné nezažili. Médiá hovorili o vojne, ruskí komentátori dokonca o konci americkej superveľmoci. Vojna sa skutočne začala, bola však iná ako všetky doteraz. Afganistan, jedna z najnešťastnejších krajín sveta, neponúkol reálneho nepriateľa.
Na druhej strane totiž stál fanatizmus bez tváre. Civilizovaný svet si svojho nepriateľa, terorizmus, zosobnil do človeka z mäsa a kostí - Usámu bin Ládina. Hoci ho ešte nedolapili, jeho kolegiálny Taliban sa aj napriek vyhláseniam o konci Ameriky pomaly zrútil. Bin Ládinovu al-Káidu zrejme podobný osud ešte len čaká, i keď to nebude tak rýchlo, ako v prípade Talibanu.
Letectvo víťazom
Keď George Bush 20. septembra vo svojom historickom príhovore vyhlásil: „Sme vo vojne,“ začalo sa špekulovať o tom, či sa Afganistan stane druhým Vietnamom. Čakalo sa, že si Američania z Afganistanu odnesú podobnú skúsenosť ako Sovieti či svojho času Briti. Nestalo sa.
Washington za cenu ústupkov zostavil medzinárodnú protiteroristickú koalíciu, do ktorej sa zapojili aj krajiny, ktoré nemajú najlepšiu reputáciu v prípade ľudských práv.
Skeptici varovali, že Taliban bude s Koránom strážiť svoje kopce až do posledného muža, a že Američania vojnu nikdy nevyhrajú. Nestalo sa. Afganská opozícia s výdatnou podporou amerického letectva vyhrala. Letectvo opäť nesklamalo a potvrdilo, že je i naďalej najsilnejšou súčasťou americkej armády.
Vojna pokračuje ďalej
Bush útok odštartoval 7. októbra. O mesiac, 12. novembra, padol do rúk Severnej aliancie Herát, nasledujúci deň Kábul a minulý týždeň kapituloval Kandahár. Bola to blesková vojna, hoci nie úplne čistá, čo potvrdzujú udalosti z povstania vo väzení pri Mazáre Šeríf, odkiaľ novinári priniesli stovky zmrzačených a zviazaných popravených tiel vojnových zajatcov.
Teraz nastala posledná fáza: poľovačka na bin Ládina a vodcu Talibanu Mohameda Umara. Bude zrejme pokračovať aj po ich dolapení či smrti. Kde? Možno všade, teror nie je tradičným nepriateľom. Nemá tvár a Irak, Somálsko, Jemen či Sudán sa môžu stať iba viditeľnou stránkou pokračujúcej vojny.