Prvou maďarskou obeťou v Iraku bol 27-ročný čatár Richárd Nagy, ktorého pochovali v júni v jeho rodnej dedine Zagyvarékas v župe Jász-Nagykun Szolnok. FOTO - TASR/EPA
Maďarskí opoziční poslanci v polovici novembra nepodporili predĺženie pobytu maďarskej jednotky v Iraku. Ako čiastočnú kompenzáciu budapeštianska vláda tento týždeň oznámila, že vyšle do Iraku asi 150-člennú rotu, ktorá sa bude v rámci výcvikovej jednotky NATO podieľať na výcviku novej irackej armády.
Keďže pôvodný mandát asi 300-členného dopravného práporu sa končí koncom decembra, začali sa už vojaci pripravovať na návrat domov. Maďarskí vojaci tak nepočkajú ani do irackých volieb, ktoré by sa mali konať 30. januára.
Práve o to sa snažila vláda. Predložila návrh, ktorý mandát jednotky predĺžil do konca marca. Opozícia nesúhlasila.
Podľa ministra obrany Ferenca Juhásza sťažilo Maďarsko situáciu spojencom v Iraku, za čo musí rátať s výrazným zahraničnopolitickým hendikepom.
Lídra opozície a expremiéra Viktora Orbána nepresvedčil ani telefonát britského premiéra Tonyho Blaira, ktorý ho osobne žiadal o podporu predĺženia misie. Podľa Orbána sa to však prieči vôli väčšiny Maďarov.
Postoj Orbánovho Fideszu k irackej misii je od počiatku rozporný. Po výraznej rétorickej kampani odmietajúcej vojnu a spochybňujúcej jej ciele sa totiž až dosiaľ vyhýbal otvorenému odmietnutiu spojencov a nakoniec vždy hlasoval v súlade s ich požiadavkami.
V Iraku slúžia Maďari na základe rozhodnutia parlamentu z júna 2003, ktorý vtedy podporila aj opozícia. Na zdôvodnenie zmeny názoru využil Orbán aféru s mučením irackých väzňov.
Rétorika Fideszu určená tradične národniarskym a krajne pravicovým voličom, trpiacim antiamerikanizmom a antisemitizmom, výrazne narušila vzťahy Orbána so Spojenými štátmi už v čase, keď bol premiérom. Výsledkom bolo, že Orbána pred voľbami v roku 2002 napriek všetkému úsiliu odmietol prijať prezident George Bush.
Podobne sú na tom však aj vládnuci postkomunistickí socialisti. Predchádzajúci premiér Péter Medgyessy na jednej strane podpísal list ôsmich európskych lídrov podporujúcich zásah v Iraku, vzápätí však bežal uistiť francúzskeho prezidenta Chiraca o nevyhnutnosti riešiť problém mierovou cestou.
Rozdiel medzi obidvoma stranami je niekedy iba rozdielom medzi vládou, ktorá je tradične prozápadnejšia a snaží sa ukázať ako spoľahlivý spojenec, a opozíciou, ktorá sa v prípade vojny populisticky riadi verejnou mienkou. V období zásahu v Kosove v roku 1999 napríklad vtedy opoziční socialisti obviňovali zo servilnosti Orbánovu vládu, ktorá umožnila vzlet bojových lietadiel NATO aj z maďarských letísk.
Jediným štátom strednej a východnej Európy, ktorý dnes má záujem o zvýšenie svojej účasti v Iraku, je Rumunsko. K svojim 700 vojakom je schopné pridať ďalších sto.
PETER MORVAY
Česi zostanú do februára
Český parlament tento mesiac podporil predĺženie misie necelej stovky českých vojenských policajtov v Iraku do konca februára budúceho roku.
Českí vojaci cvičia budúcich irackých kolegov a v prípade potreby sa tam môžu zúčastniť zabezpečenia prvých demokratických volieb v januári.
Parlament zároveň prerokúva návrh na predĺženie pobytu asi desiatich českých zdravotníkov v britskej poľnej nemocnici v Iraku a výcvik až 100 irackých vojakov alebo policajtov v Čechách. (pm)
Poliakov bude menej
V Iraku dnes pôsobí okolo 2500 poľských vojakov. Štvrtý kontingent, ktorý príde do Iraku na striedanie už po predpokladaných januárových irackých voľbách, by mal byť podstatne menší ako boli doterajšie.
"Nechcem uvádzať presný dátum," odmieta poľský minister obrany Jerzy Szmajdziski otázky, dokedy Poliaci v Iraku zostanú. Nie je známy ani ich počet. Minulý týždeň sa poľská armáda začala sťahovať zo základne v Karbale do Divanie. Koncom decembra zodpovednosť za Karbalu od mnohonárodnej divízie prevezmú Američania, Poliaci1 naopak, od Američanov prevezme Kadisiju.
PRE SME - TOMASZ
GRABIˇSKI, Vroclav
