Otázkou je, či zdúpnenie nie je dôsledkom toho, že sa tváril dôležitejší, než v skutočnosti bol.
V záverečnej pauze sobotňajšieho valného zhromaždenia Benko s absolútnou samozrejmosťou zamieril do miestnosti, kde sa schádzal novozvolený výkonný výbor. Staronový predseda František Chmelár ho však požiadal, aby volených funkcionárov nechal osamote. O chvíľu už osirotene trónil za preriedeným predsedníckym stolom v hlavnej sále, čakajúcej na zvestovanie prvých rozhodnutí exekutívy. Na jeho opačnom konci zhodou okolností sedel bývalý slovenský olympijský šéf Vladimír Černušák, čestný člen Medzinárodného olympijského výboru.
Benko bol protekčný generálny tajomník. Keď zaň nastúpil, vedel o športe a olympizme podstatne menej, ako by sa od funkcionára v tejto funkcii žiadalo, ale úžasne rýchlo sa učil. Aj udomácnil. S tými, ktorí držia kľúče od pokladnice, vždy chcú byť všetci zadobre. Zvlášť v podvyživenej sfére, akou je slovenský šport a za dnešnej praxe, že cez olympijský výbor pretekajú milióny na športovú prípravu hviezd štátnej reprezentácie. Navyše, Černušák ho popredstavoval pánom najvyššieho poschodia sveta olympizmu.
Postrkovaný, ambiciózny a zručný Benko čochvíľa vytŕčal nielen výškou svojej postavy. Doplatil na to, že u nás, kto vytŕča, toho zotnú?
To by bolo lacné vysvetlenie. Benko si za svoj odchod môže sám. Ruka v ruke so znalosťou vysokej diplomacie musí ísť schopnosť komunikácie s radovými ľuďmi na nižších poschodiach hnutia. Aj schopnosť pochopiť rozdiel medzi volenou funkciou a funkciou viazanou na vymenovanie, ako je tajomnícka.
František Chmelár bol údajne odhodlaný vzdať sa začerstva postu predsedu SOV, ak nepresadí Benkovu výmenu. Okrem neho aj jeden z podpredsedov. Nad návrhom vymenovať iného tajomníka váhali iba dvaja z jedenástich členov výkonného výboru, ale aj tí napokon dvihli zaň ruku.
Keby bol Chmelár dobrovoľný predseda, možno by nenavrhol Benka vymeniť. Ako profesionálny šéf však mal možnosť denne sledovať, čo sa deje na sekretariáte, riadenom tajomníkom. Aj konfrontovať svoje názory s jeho.
Po odvolaní Benko priznal, že mal iné predstavy o smerovaní Slovenského olympijského výboru ako jeho predseda. "Chcel, aby fungoval ako firma či obchodná spoločnosť," tvrdí Chmelár.
Šport je aj biznis, ale rozhodne iný, ako s autami či s maslom. Pôsobia v ňom tí, ktorí z neho okrem vybláznenia sa nič nemajú, až po tých, ktorí na ňom zarábajú.