Zverejnenie registra ŠtB, ktorému ľudia začali hovoriť "Langošove zoznamy", rozdelilo východniarov na dva tábory. Jeden tvrdí, že Ústav pamäti národa znovu otvoril Pandorinu skrinku a začal sa "hon na čarodejnice", druhý si myslí, že pomôže Slovensku očistiť sa.
Košický arcibiskup Alojz Tkáč je v zoznamoch ako nepriateľská osoba. V minulom režime mal zákaz vykonávať pastoračnú činnosť a ako vodič električky bol pod neustálym dohľadom ŠtB. Dnes je zo zverejnenia zoznamov v rozpakoch, má pocit, že "zbytočne polarizuje spoločnosť". Myslí si, že pravda má vyjsť na povrch, ale pochybuje, či je zoznam dôveryhodný, či všetci v ňom naozaj boli donášačmi a má obavy, že viacerí skutoční donášači tam zas nie sú.
Košičan Peter celé dni lustruje svojich známych. "S hrôzou som zistil, že medzi agentmi je aj náš sused." Hoci mali dobré vzťahy, "s takým človekom viac nemám čo povedať".
Pre niektorých východniarov je listovanie v zozname ešte zdrvujúcejšie. "Našla som tam svojho nebohého otca! Nemôžem uveriť, že by bol úbohým donášačom," hovorí Košičanka, ktorá chce ostať v anonymite.
O zverejnení sa diskutuje doma, na pracoviskách i v krčmách. "Má to hlboký zmysel. Heslom bývalého režimu, nielen u nás, bolo: Udavači všetkých krajín, spojte sa!" myslí si architekt Ervín Braun.
V pivárni Diera sedí partia vysokoškolákov: "Aké zoznamy? Nás sa netýkajú. Je to problém vašej generácie." (sen)
