Mnohí začali udávať preto, lebo ich ŠtB vydierala. Aj preto často vyhľadávala trestne stíhaných ľudí. Ak spolupracovali, stíhanie zastavila. Iní udávali zo závisti a našlo sa aj pár tých, čo to robili z presvedčenia.

Za peniaze udávali najmä agenti v zahraničí, ale aj niektorí domáci. Za odmenu mohli cestovať do zahraničia, ale podľa Lehkého sa našli aj dôkazy, že "dostávali finančné odmeny, rádovo aj v tisícoch".

Hoci mnohí registrovaní spolupracovníci ŠtB tvrdia, že nikoho neudali a nič nehovorili, Lehký hovorí, že ŠtB registrovala naozaj len tých, ktorí boli pre ňu užitoční. Stačili zdanlivé maličkosti. Kňaz ŠtB prezradil, že jeho biskup trpí depresiami. ŠtB už vedela, ako informáciu zneužiť. Iný zase povedal o svojom priateľovi, že chce študovať filozofiu a teológiu, ŠtB už vedela, že mu treba zakázať cestovať do zahraničia.

Podľa Lehkého znalostí často boli väčšími udavačmi napríklad dôverníci, ktorí nepodpisovali spoluprácu, a ďalší, ktorí neboli ani registrovaní.Pravda sa dá zistiť zo spisu a žiadajú o to najmä ľudia, ktorých režim prenasledoval. "Veľa vecí tušili, ale nepoznali úplný motív. Zaujíma ich, kto všetko sa na tom podieľal." Príslušníci ŠtB o spisy záujem nemajú.

ŠtB bola podľa Lehkého "hlavným pilierom komunistickej moci" a aj preto ju komunistické špičky riadili. Snažila sa vraj pravdivo informovať politické vedenie o tom, čo si ľudia skutočne myslia a zároveň dostávala úlohy, aby represívne zasiahla.

"V komunistickom Československu nebolo možné robiť kariéru bez súhlasu, ak nie s podporou ŠtB. Pod dozorom boli hlavne ľudia, ktorí sa dostávali do funkcií a mali ambície."

Vedelo sa vždy, kto je z ŠtB? "Myslím, že nie. Tajná služba pracuje v prísnej konšpirácii. Ak ŠtB zistila, že o človeku sa hovorí, alebo je podozrenie, už ho neviazala." (mož)

ŠtB mala pod dohľadom každý kolektív

V malých obciach a mestách fungovala ŠtB rôzne. Buď cez ľudí, ktorí závideli, boli vydierateľní, alebo cez rôznych funkcionárov národného výboru, družstiev, závodov, aj cez robotníkov. "ŠtB sa snažila preniknúť do všetkých zoskupení, na stredných učilištiach, na každej fakulte verbovali študentov, každý kolektív bol pod dohľadom," povedal Miroslav Lehký.

V malých obciach fungovali aj takzvané pouličné výbory, ale tie boli pod dohľadom samotnej strany. "Niekedy tí pouliční dôverníci práskali viac ako agenti ŠtB." (mož)